Meteorológ Štefan Dlhoš z Hlohovca: Príroda s nami dokáže niekedy vybabrať

Mnohí mladí chalani chcú byť policajtmi, hasičmi či kozmonautmi… Bol si taký aj ty, alebo si meteorológom chcel byť vždy?

U mňa sa to v detských rokov časom menilo. Moje úplne prvé vysnívané povolanie, na ktoré si aspoň čiastočne spomínam, bolo byť smetiarom. Voziť sa na veľkom silnom aute, buď ho šoférovať, alebo byť na ňom zozadu len tak zavesený, kto by odolal? (smiech)

Postupom času ma však začalo baviť objavovať, spoznávať a nakoniec aj rozumieť veciam okolo mňa. Takže okrem meteorológie, ktorá ma začala zaujímať v 11-tich rokoch, som mal vášeň aj pre geografiu, astronómiu a chémiu a biológiu. Okrem toho ma veľmi bavili rôzne športy, predovšetkým futbal, hokej a stolný tenis, veľmi rád som hrával i šach. Takže keď to zhrniem, tak tých vysnívaných profesií bolo u mňa neúrekom.

Ako si sa k tejto práci dostal?

Úplne náhodou. Ako som spomínal, meteorológia ma začala zaujímať ako 11-ročného, kedy som si začal robiť pravidelné denné záznamy o počasí, teplotách a zrážkach. S menšími prestávkami som to robil takmer sedem rokov. Priamo meteorológiu som neštudoval, vzal som to takým komplexnejším smerom. Na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave som študoval fyzickú geografiu a geoinformatiku so zameraním na hydrogeografiu a klimatológiu. V tom čase som už ani nečakal, že bude zo mňa meteorológ. Po škole som hľadal prácu a náhodou som na facebooku našiel ponuku zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu, že hľadajú synoptického meteorológa. Keďže som spĺňal všetky požadované podmienky, tak ma pozvali na pohovor a bolo to.

Popíšeš nám svoj pracovný deň?

Záleží to na druhu služby, do ktorej práve idem. Máme štyri druhy služieb a to hlavnú, asistenčnú a výstražnú, a keďže sme nepretržitá prevádzka, tak jeden meteorológ je aj v nočnej službe. Ale v podstate je to veľmi podobné. V práci začíname o pol ôsmej, keď začneme študovať predpovedné materiály z rôznych modelov. Začnú sa vydávať jednoduchšie a komerčné predpovede. O jedenástej začína hlavná konzultácia, ktorú vedie hlavný meteorológ pre daný deň a trvá asi hodinu. Popoludní sú vysielané predpovede, ktoré tak nesúria, archivujú sa rôzne materiály, sú živé vstupy priamo z našej predpovednej sály do Rádia Slovensko a do Regín. Hlavná denná služba končí o pol ôsmej večer, ostatné samozrejme skôr.

Prečítajte si: Do Hlohovca zavítal holandský cestovateľ a… toto ho úplne dostalo!

Ako vnímaš ľudové múdrosti typu „Vtáky lietajú nízko, bude pršať.“? Dá sa podľa nich riadiť?

Na väčšinu nie, ale niektoré vychádzajú častejšie ako nevychádzajú. Traja zmrznutí – Pankrác, Servác, Bonifác – vychádzajú pomerne často, aj tento rok sa v tomto období vyskytol prízemný mráz ojedinele aj v nižších polohách. V máji sa jednoducho stáva, že do strednej Európy prenikne chladný vzduch. Preto v noci pri vyjasnení mrzne aj v nížinách, hoci obdobie predtým už mohlo byť relatívne teplé. Podobne je to aj s Medardovou kvapkou, netreba sa však upínať na to, že 40 dní kvapká. Je však pravda, že ak okolo Medarda nastúpi vlhšie obdobie, spravidla vydrží dlhšie.

Ako často počuješ otázku „Aké bude zajtra počasie?“

Na túto konkrétnu otázku, by som odpovedal: Nie je to tak často, ako by sa mohlo zdať. Nemám na čele napísané meteorológ, takže ľudia netušia, že by sa ma mohli opýtať takúto otázku. S rodinou a priateľmi sa komunikácia tiež veľmi nezmenila a v práci, tak tam je to zas povinnosť baviť sa o zajtrajšom počasí :). Skôr sa ma priatelia a známi začali pýtať na obdobie, keď idú na dovolenku, aké počasie ich tam zastihne, prípadne, ako tam v danom období býva.

Prečítajte si: Mladá hudobníčka Lívia Doležalová: Moja cesta k hudbe bola pomerne nezvyčajná

Zvykol si si na to, či ťa to dokáže rozladiť?

Našťastie to nie je tak často, aby mi to prekážalo, takže s tým nemám žiadny problém.

Meteorológovia často čelia kritike, ak predpoveď nevyjde presne. Máš pre takýto prípad pripravenú nejakú odpoveď?

To, že predpoveď nevyšla môže mať dva dôvody. Buď v zlej interpretácii vinou meteorológa, alebo v nesprávnych predpovedných materiáloch samotných. To znamená, že to, čo nám numerický predpovedný model vypočítal, bolo nakoniec nesprávne. Niekedy sa to stáva pri predpovedi prechodu zvlneného studeného frontu našim územím. Studený front postupujúci zo západnej Európy ďalej na východ sa začne vplyvom horských bariér ako Alpy a Karpaty vlniť. Charakter jednotlivých vĺn je veľmi zložité vypočítať a neistota môže byť aj viac ako 100 km, a pri takejto hraničnej situácii môže na 100 km byť zamračená obloha s trvalými zrážkami, alebo oblačné počasie bez zrážok, dokonca aj málooblačné počasie. Takže veľmi záleží na tom, kde sa stala chyba, či u mňa, alebo v superpočítači, ktorý vypočítal zlý predpovedný materiál.

Prečítajte si: Má len 16, no jeho fotky vás chytia za srdce: Dominik zaznamenáva nefalšovanú krásu Hlohovca

Čo rád robíš vo voľnom čase?

Veľmi rád mám turistiku, rád cestujem. Veľa voľného času trávim na bicykli, týždenne aj 10 – 12 hodín, aj keď je to väčšinou len také rekreačné bicyklovanie v okolí Hlohovca. Ostatným športom sa už venujem pomenej. To by bolo z pohybových aktivít asi všetko. Potom mám aj nepohybové aktivity. Už od detstva milujem vedu, poznanie ale aj samotné spoznávanie vecí naokolo. Veľmi rád čítam o objavoch v rôznych vedných disciplínach, predovšetkým tých prírodných. Následne o nich premýšľam, sem-tam s niekým o tom pokecám. Niekedy mi je naozaj ľúto, že drvivú väčšinu ľudí to ani nezaujíma, a pritom ľudstvo je tam, kde je len vďaka vede a poznaniu.

Čo také ťa napríklad zaujalo?

Napríklad nedávno objavené resp. priamo namerané gravitačné vlny. V podstate išlo o to, že niekde veľmi ďaleko sa zrazili dve čierne diery, a tým že sa zrazili zatriasli časopriestorom o zlomky rozmeru protónu. A to zatrasenie časopriestoru sme mi priamo namerali, čo sa doteraz nikdy nestalo. Áno chlieb lacnejší nebude, ale keď sa človek nad tým ozaj zamyslí, že čo sa vlastne stalo, tak musí byť z toho unesený. Je to niečo také, ako keby sme zrazu získali nový zmysel. Doteraz sme mali sluch, čuch, chuť, hmat, a zrazu máme ďalší zmysel, ktorým môžeme poznávať svet a to je zrak. Síce zatiaľ ním vidíme čiernobielo, ale i tak. Momentálne žijeme v dobe, kde sa takéto zlomové objavy vo vedných disciplínach dejú až neuveriteľne často, stačí si to trošku všímať.

Prečítajte si: Silvia (36) je činná v Hlohovci a to naozaj zaujímavo: Z ostrieľanej bojovníčky učiteľka jogy

A riadiš sa vo voľnom čase predpoveďami počasia?

Pri tých outdoorových aktivitách určite áno. Nedávno som bol s kolegyňou na túre po hrebeni Považského Inovca, nocovať sme mali vo výške približne 950 m n.m. Nebyť meteorológom, tak si do takej nadmorskej výšky zoberiem stan, ale ako meteorológ som vedel, že vo výške bude práve vrcholiť prílev veľmi teplého vzduchu od juhozápadu a že tam bude aj v noci okolo 20 °C. Takže sme stany mohli bez problémov nechať doma.

Jeden by povedal, že meteorológ vďaka tomu, že má najnovšie info o počasí nikdy nezmokne. Je to v skutočnosti tak?

Tak neviem či nikdy, ale snáď je to menej často ako u väčšiny ľudí.

Ktoré ročné obdobie je podľa teba najkrajšie?

Ako dieťa som mal rád najmä leto a zimu. Teraz skôr inklinujem k prechodovým obdobiam. Najmä preto, že zima v posledných rokoch ani nie je, a letá sú také, že sa valí jedna vlna horúčav za druhou. Keď je v lete ešte okolo 30°C tak v pohode, ale akonáhle sa to začne ťahať k 35°C a nebodaj aj vyššie, tak to ozaj nemusím.

Stávajú sa pri práci meteorológa niekedy aj situácie, ktoré dokážu prekvapiť ?

Niekedy nás vie príroda naozaj veľmi prekvapiť. Napríklad, môjmu nadriadenému sa raz v lete stalo, že mu volala žena a chcela vedieť, aké bude mať počasie na jej svadbu, ktorá mala byť asi o mesiac. Lenže predpovedať počasie na mesiac sa prakticky nedá, tak jej povedal, nech sa ozve približne týždeň pred termínom.

Ona sa však ozvala desať dní pred svadbou, kedy sa už dá aspoň usúdiť, či bude dané obdobie bude teplé, vlhké, chladné alebo studené ale stále s určitou neistotou. Podľa predpovedných materiálov to vyzeralo, že počasie v našej oblasti by mala ovplyvňovať tlaková výš – čo znamená pekné počasie.

O päť dní volala znova, na čo jej už môj šéf v podstate potvrdil, že budeme na okraji tlakovej výše a teda malo byť teplé a slnečné počasie. Predpoveď nakoniec vyšla, naozaj nás ovplyvňovala tlaková výš a na celom územní sme mali teplé a slnečné počasie.

Ale čo čert nechcel… O štvrtej popoludní sa nad obcou, kde sa konala svadba pod holým nebom, vytvorila prehánka a pršalo asi dvadsať minút. Bola to jediná prehánka v okruhu najbližších 300 kilometrov. Práve nad jediným miestom, kde si ju môj šéf najmenej želal. Takto s nami dokáže príroda niekedy vybabrať.