Mladá hudobníčka Lívia Doležalová: Moja cesta k hudbe bola pomerne nezvyčajná

Ako si sa dostala k hudbe a spevu?

Cesta k hudbe bola pomerne nezvyčajná. Ako malá som svet hudby skôr obchádzala. Zodpovednosť s najväčšou pravdepodobnosťou nesú hodiny klavíra v základnej umeleckej škole. Absolvovala som ich skôr z donútenia. Ako osemročnej mi hra na klavír v podstate išla, ale zrejme svet ešte pripravený na moje tóny nebol. Hudbe som prišla na chuť až o pár rokov neskôr, rovnako spevu. :)

Bez gitary si ťa vie človek len ťažko predstaviť. Ako si sa dostala k nej?

Keď som začala svet preciťovať inak a viac, prišlo to. Na hodinu náboženstva priniesol gitaru Jožko Drobný – kňaz práve pôsobiaci u nás v Dvorníkoch. Chcel spolužiačke ukázať pár akordov. Nikdy pred tým som gitaru nemala tak blízko seba. Bola to láska na prvý pohľad a počutie. Odvtedy sa už odo mňa nevzdialila ani ja od nej. :) Do týždňa sme išli s rodičmi kupovať moju prvú gitaru. Mám ju dodnes. Je čierna a v otvore má pamätný podpis od Zuzky Smatanovej.

Boli začiatky ťažké? Mala si niekedy pocity, že to vzdáš?

Veľa ľudí si myslí, že hrať na gitaru je jednoduché. Začiatočnícke hranie aj je. Šikovný človek sa v podstate prvé akordy potrebné k táboráku naučí za „pár“ hodín. Zvyčajne to neskôr ľudia vzdajú, pretože potom prichádzajú tie ťažšie chvíle. Prvý problém nastáva vo chvíli, keď treba spojiť hru so spevom. A veľa iných vecí. Pamätám si, ako som si oblepovala končeky prstov leukoplastom. Všetci sa ma pýtali, čo sa mi stalo. A ja na to, že nič, len to hranie tak strašne bolí. Ak to človek nevzdá v začiatkoch, zvyčajne už ostane verný. Či už hrá pasívne alebo aktívne.

Čo pre teba hudba znamená?

Veľa. To, čo pre maliara farby, pre spisovateľa pero a papier a pre obidvoch krása sveta. V hudbe je všetko. Každý si v nej niečo nájde. Pre mňa znamená lásku. Vo väčšine mojich skladieb vyrozprávam lásku. Cez hudbu som spoznala veľa ľudí, na ktorých mi nesmierne záleží. A hudba je aj vyjadrenie. Keď ľudia počúvajú, čo chcem povedať a ešte sa im to aj páči, to je prekrásny pocit.

Čo je pre teba v živote najdôležitejšie a čo ťa najviac napĺňa?

Možno niektorých teraz sklamem. Hudba je pre mňa veľmi dôležitá, ale nie najdôležitejšia. To by hádam ani nebolo správne. Samozrejme moja rodina, môj hudobník :), kamaráti a dobré vzťahy. To sú najdôležitejšie veci môjho života. Ak má človek lásku a čisté svedomie je to paráda! Trápim sa, ak mám nejaké nedorozumenia. Vtedy sa nedá ani spať ani hrať. A čo ma napĺňa? Hranie. Spev. Pocity keď hrám pred ľuďmi a pre nich, keď im odovzdávam radosť a kúsok seba. Keď skladám pesničku. Ak niečo robím pre ľudí. Mám rada aj mojich psíkov, spánok a pizzu.

Pripravuješ v blízkej budúcnosti niečo špeciálne?

Pre ľudí asi ani niečo prevratné nie. Stále sa pohrávam s myšlienkou nahrať konečne moje skladby do normálnej štúdiovej podoby a tak…To všetko je potrebné dobre premyslieť. V mojom osobnom živote však prichádza menšia zmena. Od septembra nastupujem na jeden semester do Zlína na vysokú školu cez program Erasmus, čo mi umožnila moja vysoká škola. Samozrejme aj tam chcem hrať. Chalanom z kapely dám asi na pár mesiacov pokoj a potom zasa pokračujem na Slovensku.

Kde ťa môžeme najbližšie vidieť?

Budem hrať na viacerých miestach. Pre Hlohočanov však spomeniem, že 23. 7. na festivale v Hlohovci. 23.8. v Trnave na akcii Leto na Korze. Veľkou výzvou bude pre mňa október. Tam si zahrám v Bratislave v Café Sherz spolu s perfektnou slovenskou bluesovou speváčkou Zuzkou Suchánkovou a pesničkárkou Hankou Bednaříkovou. Dátum ešte nie je presný, ale ak budete sledovať moju fanpage na facebooku, určite sa dozviete. Mimochodom, Zuzka bude hrať na festivale v Hlohovci tiež, odporúčam počuť. :)

Vieme, že mávaš veľa vystúpení. Máš z nich nejakú spomienku, na ktorú by si najradšej zabudla?

Veľakrát som si povedala, že toto nevyšlo. Tu som nespravila to, či ono. Ale ako pri všetkom i tu platí, že všetko zlé je na niečo dobré. Každé performance ma niečo nové naučí. Keď nič iné, aspoň to, ako sa človek musí naučiť veľmi prispôsobiť a aj zaimprovizovať. Mám celkom čerstvý zážitok zo včera. Hrala som v Bratislave. Ale zvukovo to bolo veľmi zle doriešené. Hrali sme tri gitaristky a nešli gitary, miestami ani mirkrofóny. Človek ale musí ísť ďalej, musí sa to nejak vymyslieť a v konečnom dôsledku to bol krásny zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem a spomínať budem v dobrom. Práve tu sa prejavilo čaro improvizácie, keď sklamala miestami technika. Parádne sme si zahrali a ľudia boli perfektní.

A takú, na ktorej sa doteraz schuti zasmeješ?

Takmer vždy keď idem hrať, býva veselo. Hlavne keď mám zo sebou chalanov z kapely. Napríklad minule…Na tom sa naozaj veľmi smejem. Všetko bolo do bodky vyriešené, už len nasadnúť do auta a vyštartovať. Avšak auto, do ktorého sme sa mali zmestiť spolu s aparatúrou sa pokazilo. Nakoniec sme všetko, vrátane bicích a nás hudobníkov natrepali do menšieho auta nášho gitaristu. V aute sme boli ako ruský cirkus. My štyria, všetka technika a nástroje. Chalani vzadu nemali žiaden prísun svetla a možno ani vzduchu. A aby toho nebolo málo, bubeník zistil, že jeho činely ostali doma. Takže prvú polhodinu sme hrali veľmi komicky. Našťastie ich priniesli rodičia do Bratislavy zo Serede. Ďalší zážitok, kde sa človek rýchlo musí prispôsobiť a ešte sa aj zasmeje. :D

Pochádzaš z okresu Hlohovec. Ktoré miesto v ňom máš najradšej? Ja milujem Hlohovec. Je to mesto, kde som sa naučila hrať a spievať. Vždy tam rada chodím preto hrať. Mám tam veľa kamarátov, chodila som tam na gymnázium, moje milované ochotnícke divadlo FĽOČ a veľa spomienok. Mám rada pánsku záhradu a aj jednu lavičku v parku za Františkánskym kláštorom. Tam som si často hrávala.

Kde sa vidíš o desať rokov? Chcela by si sa do budúcna hudbe venovať profesionálne?

Otázka znie, čo znamená profesionálne. Pre mňa to znamená byť perfektný v harmóniách, notách, hudobnej teórií a praxi zároveň. Už teraz viem s určitosťou povedať, že to nikdy nebudem. Ja som dievča, čo hrá a robí pesničky o tom, čo cíti. Vždy som to tak brala, a na každé hranie idem s vďakou Bohu, že môžem robiť to, čo ma baví a ešte aj pre ľudí. Chcem hrať, chcem spievať. Ale živiť sa tým je dnes veľmi obtiažne. Čas všetko ukáže. :) Ďakujem Hlohovčanom za ich podporu, vážim si to. :)