Zaspomínajte si s nami: Amfiteáter v Hlohovci bol vychýrený široko-ďaleko, napokon čelil smutnému osudu
Kedysi bol amfiteáter v Zámockej záhrade v Hlohovci vychýreným miestom široko-ďaleko a o návštevníkov nemal núdzu. Už je to však dávno, odkedy svojmu účelu neslúži. Napokon totiž čelil smutnému osudu.
Filmy pod holým nebom. Desaťročia sa Hlohovec mohol pýšiť amfiteátrom, ktorý sa tešil veľkej obľube. V dnešných dňoch však Hlohovčanom zostali na tieto časy len spomienky. Čo sa vlastne stalo nášmu „amfíku“ osudným?
Podľa údajov z mestskej kroniky sa nad výstavbou amfiteátra v Zámockej záhrade začalo uvažovať na jeseň v roku 1955. Netrvalo ani dva roky a stavba začínala vítať prvých návštevníkov. V roku 1957 kronikár napísal: „V minulom roku začatá stavba amfiteátra bola dokončená v tomto roku. Už od jari tu pracovali brigády z miestnych úradov, podnikov, závodov a škôl. Bolo potrebné previesť úpravu v hornej časti hľadiska, kde bola postavená oporná stienka s kabínou pre premietací prístroj a pre operátora.“
Lákal tisíce a prežil besnenie živlu
Počas horúčav v kine Úsmev, ako uvádza mestská kronika, návštevnosť značne poklesla, občania poukazovali na nepríjemnú horúčavu, potenie sa v dusnom prostredí kina. „V dôsledku zriadenia letného kina sa umožnilo občanom príjemné, prírodné priestranstvo v Zámockej záhrade, kde možno sledovať filmy i cez horúčavy za lepších podmienok, ba aj lacnejšie,“ uvádza sa v dobovom zápise.
„Skoro každú nedeľu odpoludnia tisíce občanov videlo v amfiteátri rôzne podujatia, na ktorých sa zúčastnili významní činitelia – herci, umelci,“ poznamenal kronikár.
Pri ničivej povodni, ktorá naše mesto zasiahla v roku 1960 sa katastrofa nevyhla ani amfiteátru ***„Spodná časť amfiteátru bola zaliata vodou tak, že budova obliekarne sa nachádzala vo vode, hoci bola vyvýšená,“** spomína kronikár, podľa ktorého v hľadisku voda vystúpila až pod druhú radu lavíc. Hlohovčania ho však opravili a ďalšie desaťročia sa tešil veľkej obľube.
Smutný osud
Ako vysvetlila vedúca kina Úsmev v Hlohovci Janka Struháriková, v roku 1994 sa dostal amfiteáter, ktorý potreboval viaceré úpravy z mestskej správy do rúk súkromnej spoločnosti.
Tá vykonala opravy, akými boli napríklad nové oplotenie, osvetlenie či premietacie plátno. Vandalizmus však podľa Struhárikovej pokračoval aj v ďalších rokoch a do opráv bolo neustále treba investovať. Ako vedúca kina prezradila, poslednou kvapkou bola krádež premietacích strojov, ktoré boli umiestnené v objekte nad hľadiskom. Na prelome tisícročí prišlo v našom meste k zániku premietania filmov pod holým nebom.
Môže vás zaujímať:
História kina v našom meste: Viete, na čo chodili Hlohovčania pred viac ako 100 rokmi?
Foto: ilustračné