Zaručene na vás doľahne nostalgia: 5 detských hier, ktoré ste sa kedysi v Hlohovci hrávali možno aj vy
Dnes si už deti bez počítačových hier, herných konzol, či mobilov, život ani nevedia predstaviť. Tí skôr narodení takéto technické vymoženosti nepoznali, napriek tomu, sa nikdy nenudili.
Dnešná generácia detí vám, síce, bez problémov stiahne najnovšiu mobilnú aplikáciu, skákať gumu, či hrať na ulici vybíjanú, ju, však, uvidíte ťažko. Hry, ktoré deťom za socializmu spríjemňovali voľné chvíle už dávno vyšli z módy, no tí skôr narodení na ne do dnes spomínajú s veľkou nostalgiou.
Felériem, felériem
Takmer zabudnutá hra, ktorá dokázala zabaviť dlhé hodiny. Ako nám prezradil František, pravidlá sú jednoduché. Na začiatku si každé z detí zvolilo meno, pričom zvyčajne to boli zvieratá. Do stredu sa dala lopta, na ktorú si každé z nich položilo ruku. Dieťa, ktoré hru viedlo v jednej chvíli zakričalo Feréliem, feréliem a niektoré z vymyslených mien. Všetci sa rozbehli, okrem toho, koho meno padlo. Dieťa, ktorého meno bolo povedané muselo zakričať stop a všetky ostatné vtedy zastali. Keď všetci zastali, dieťa ktorého meno padlo ostatných vybíjalo. Hralo sa až kým nezostalo len jedno dieťa.
Guľky
Guľky, guličky alebo ak chcete Gorotky. Táto populárna hra už v súčasnosti skoro niet vidieť, no kedysi nebolo ani jedno sídlisko, ktoré by nebolo doslova plné jamiek. Po tom, čo sa dalo začiatkom jari do zeme rýpať podľa Petra sezóna trvala až kým zem opäť nezamrzla. Pri každej jamke sa našla skupina detí s vreckami plnými gulérov najrôznejších materiálov od hlinených, cez sklené až po železné. Tie deti, ktoré mali viac šťastia sa vracali domov s plnším vreckom a tie, ktorým hra príliš nešla s prázdnejším. Šancí, ako gulére vyhrať späť bolo našťastie neúrekom.
Guma
Ešte jeden fenomén bolo kedysi vidieť na každom sídlisku a to guma previazaná o lampu, plot alebo len tak za držania dvoch dievčat. Tie v tomto období dávali prednosť trochu inej zábave ako chlapci. Ako prezradila Eva, nebolo však nijako výnimočné, aby sa do tejto aktivity zapojili aj chalani. Ktorá dievčina nemala vo vrecku gumu na skákanie, tá bola úplne „out“, ako by povedali dnešní tínedžeri. Dievčatá sa pretekali, ktorá zdolá vyššie položenú prekážku alebo dokáže zdolať čo najzložitejšie skoky.
Schovávačka
Nadčasová klasika. „Schovaní – neschovaní, idem!“ Pri týchto slovách sa zdvihol adrenalín každému dieťaťu na ulici. Je moja skrýša dosť dobrá? Nemal som predsa len pobehnúť trocha ďalej? Pôjde mojím smerom? A na druhej strane zasa bdelé oči toho, kto zrovna v tej chvíli hľadal ostatných. Všetok adrenalín opadol až po magických slovách: „Si zapltý!“ Vtedy hra končila pre toho, koho meno odznelo. Nič sa však nedialo, pretože práve on vtedy dostal tú moc ísť hľadať ostatných a vyrieknuť tie kúzelné slová.
Vojna s blatom
Záležitosť, ktorá sa týkala zväčša chalanov a hlavne tých starších. Ako povedal Peter, počas toho ako sa stavali sídliská sa stavby po odchode robotníkov premenili na ich kráľovstvá, ktoré bolo treba dobýjať. Starší chalani si za pomoci svojej rybky odrezali prút, ktorý nemohol byť príliš silný ani tenký, príliš dlhý ani príliš krátky. Musel byť tak akurát na to, aby sa ne jeho koniec dala prilepiť guľka blata, ktorá sa po tom švihom vystrelila. Niekedy vraj boli rany dosť silné a hra poriadne bolela, no nikomu sa nikdy nič nestalo a všetci išli domov veľmi potichu a rovno do kúpelne, aby mamy nemali tušenia, na akých bojovníkov sa ich synovia počas dňa premenili.
Môže vás zaujímať:
Mliečny bar a ďalšie… 3 legendárne obchody zo socíku, ktoré sme navštevovali v Hlohovci
Zábavy, živá hudba a dobré jedlo: Slávne podniky, v ktorých sa Hlohovčania za socíku vedeli baviť
Foto: ilustračné