Za skúšobňu museli dychovkári okopávať zemiaky a kukuricu

Jej aktuálny kapelník Milan Kuzma pokračuje v rade zanietených, hudbu milujúcich Červeníčanov, ktorí dokázali vybudiť miestnych k muzikantským výkonom.
Počiatky 147-ročnej Verešvaranky treba podľa dobových záznamov a Antona Adamkoviča, ktorý spísal dejiny Červeníka, hľadať v atmosfére národnooslobod­zovacích bojov v meruôsmych rokoch. V tom čase okolo Leopoldova a Hlohovca bolo riadne živo, povstalci dlhý čas bývali aj v tejto obci. Udalosti zaiste ovplyvnili miestnu mládež v potrebe národne sa prejaviť a keď prišiel mladý učiteľ a organista Jozef Suchánek, založenie prvej kapely v roku 1865 nedalo na seba dlho čakať. Schádzali sa hocikde, v domčeku na spadnutie – gadžárni, kde býval leopoldovský trestanecký dozorca so svojou ženou, neskôr hudobníkom prepustil richtár svoju usadlosť, za to mu však museli chodiť okopávať zemiaky a kukuricu. Po nejakom čase našli útočisko v novej krčme, ktorej majiteľ Jozef Gula sa vrátil z Ameriky a priniesol aj noty rezkých pochodov. Teraz sa takouto otázkou už Verešvaranka nemusí zaoberať, všetkým hudobným telesám potrebný priestor pre činnosť vyčlenila samospráva.
„Vždy sa tu nájde dosť ľudí, ktorí hrajú dobrú dychovku,“ povedal pre TASR Kuzma, inak učiteľ na základnej umeleckej škole. V súčasnej zostave Verešvaranky sú nielen jeho žiaci dychovej sekcie. Cení si najmä skutočnosť, že sa mu k hudbe podarilo vrátiť 30– až 40-ročných „chalanov“, čo sa kedysi s ňou zamotali, avšak potom nástroje odložili na skriňu. „Teraz je nás okolo dvadsať. V Červeníku máme vystúpenie najmenej raz do mesiaca. K tomu nás pozývajú na rôzne okresné slávnosti, do iných obcí a tak. Radi využívame každú možnosť na šírenie dobrého mena kapely,“ uviedol Kuzma. On je v rade kapelníkov prvý, ktorý má aj hudobné vzdelanie, absolvoval konzervatórium. „Moji predchodcovia boli výborní, ale boli to väčšinou náturisti,“ dodal Kuzma.
Verešvaranka má podľa kapelníkových slov pestrý repertoár a preto vie osloviť širokú škálu poslucháčov. „Okrem vážnej hudby máme do dychovky prerobené všetky žánre a mnohé známe skladby,“ povedal. Kam mu pamäť siaha, vie iba o jedinej žene, ktorá kedy bola členkou dychovky. Za tie desaťročia je to teda čisto mužská muzikantská záležitosť.
Dychovka má na svojom konte aj nahrávania v Slovenskej televízii a pričinila sa aj o nahratie hymny Červeníka na CD. V nej sa spieva: „Verešvársky hájiček, kostolík, zvonica, to všetko je pýcha nášho Červeníka“.

Zdroj: TASR Zdroj foto: cervenik.sk