Vráti sa gobelín na zámok? Vlastivedné múzeum Hlohovec ho chce získať späť

Vlastivedné múzeum Hlohovec vstúpilo do rokovaní s viacerými umeleckými galériami a múzeami za účelom navrátenia expozičných predmetov do priestorov Zámku Hlohovec.

Klaudia Goncalves

V novozrekonštru­ovanom zámku v Hlohovci vzniká expozícia predmetov, ktoré bývali súčasťou tohto šľachtického sídla rodu Erdődy. Niektoré obrazy zo zámockej obrazárne a zopár kusov mobiliáru uchovávalo hlohovské Vlastivedné múzeum dlhé desaťročia vo vlastných priestoroch, teraz ich postupne premiestňuje naspäť, aby si ich mohli pozrieť návštevníci zámku.

Múzeum bude mať podľa riaditeľa Jozefa Urminského k dispozícii bývalú knižnicu, cisársky apartmán s prijímacou sálou a tri salóniky. Tam umiestnia nábytok, doplnky a obrazy, ktoré vlastnili Erdődyovci. V kaplnke je už inštalovaný barokový oltár sv. Anny, replika oltára Narodenia a dva relikviáre.

Členovia rodu Erdődy v rokoch 1720 až 1945 zhromaždili v Hlohovci hodnotné umelecko-historické zbierky, zachovať dodnes sa podarilo iba zlomok z nich. Mnohé diela boli po 2. svetovej vojne rozkradnuté, veľká časť predmetov, ktoré zachránila Národná kultúrna komisia pre správu štátneho kultúrneho majetku na Slovensku, skončila mimo Hlohovca. Viacero prameňov uvádza ako „topky" trónny záves kráľa Mateja Korvína – výrobok florentských remeselníkov z 15. storočia, ktorý je v súčasnosti v zbierkach Maďarského národného múzea v Budapešti či zlaté sane z 18. storočia, na ktorých sa údajne vozila aj cisárovná Mária Terézia. Dnes sú v správe Slovenského národného múzea – Múzea Červený Kameň.

„Chceli by sme nejaké predmety získať do dlhodobej výpožičky, vstúpili sme do rokovaní so Slovenskou národnou galériou, Univerzitnou knižnicou v Bratislave i hradom Červený kameň,“ povedal Urminský. Oslovili aj budapeštianske múzeum. „Tam sme žiadali o digitálne kópie, aby sme vedeli urobiť repliky niektorých obrazov,“ uviedol Urminský.

Kontaktovali tiež Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky, ktoré sídli v Černínskom paláci v Prahe. Dôvodom bolo, že má vo vlastníctve ďalšiu vzácnosť – gobelín Smrť Decia Musa zo 17. storočia, vytvorený okolo r. 1625 podľa predlohy Petra Paula Rubensa bruselským tvorcom gobelínov Janom Raesom s rozmermi 417 × 515 cm. Tam zatiaľ nepochodili. „Najskôr na našu žiadosť o digitálnu kópiu, aby sme mohli vyhotoviť repliku a u nás v Hlohovci ukázať, aká vzácnosť bola súčasťou zámockých zbierok, nereagovali," uviedol riaditeľ múzea.

V auguste tohto roka ich kontaktovali opäť, vedúca oddelenia tapisérií vtedy poprela, že by išlo o gobelín z Hlohovca.

„My však máme poznatky, že tento gobelín visel na zámku v Hlohovci ešte v decembri 1945 a v priebehu rokov 1946 – 1949 sa za nejasných okolností dostal do Prahy, kde bol od 13. septembra 1949 zaevidovaný v majetku Ministerstva zahraničných vecí,“ povedal Urminský.

O hodnotný historický predmet sa múzeum usilovalo spolu s Ministerstvom kultúry SR už v 90. rokoch. „Bolo to v čase, keď sa na Slovensko vracal Bojnický oltár. Vtedy náš gobelín nejako vypadol z rokovania a už sa k tomu nikto nevrátil,“ dodal. Urminský ale verí, že sa digitálnu kópiu gobelínu do Hlohovca podarí získať.

FOTO: Ilustračné

Zdroj: TASR