Starý Verešvár bol úplne inde, kde je Červeník
Keby neboli prišli Turci na územie dnešného Slovenska, oslavovala by obec Červeník budúcoročné 900. výročie prvej písomnej zmienky na úplne inom mieste, ako bude teraz.
Bolo by to síce takisto neďaleko Leopoldova, ale predsa len inde. Keďže
ale Turci prišli a uhorská kráľovská komora zakúpila od vlastníka Adama
Forgáča pozemky na stavbu protitureckej pevnosti Leopoldov akurát tam, kde
stáli domce, dedina musela vyššiemu záujmu ustúpiť. Nový Červeník,
vtedy ešte Veresvar, presťahovali, dedinčania si postavili nové domy a
sídlo sa postupne rozrastalo.
V roku 1661, štyri roky pred presunom, bývalo v dedine 103 rodín. Pri
sťahovaní v roku 1665 sa udáva 47 rodín, v roku 1788 bývalo v obci
spolu 716 obyvateľov. Cez tisícku ich bolo v roku 1920 a z počtu 1900 na
konci sedemdesiatych rokov 20. storočia sa teraz ustálil na 1600.
Červeník sa k svojmu terajšiemu pomenovaniu dopracoval v roku 1948,
v čase poslovenčovania názvov obcí. Údajne sa k tomu schyľovalo už aj
dvadsať rokov predtým, keď od Okresného úradu Hlohovec dostali miestni na
výber, či sa chcú volať Červená alebo Červené. Vtedy to však ustáli.
Červená farba sa objavuje v názve už po roku 1294 ako Červený hrad,
potom to boli modifikácie Verešváru – Vrswar, Weresswar, Weres Var Pagus,
Verusvar a podobne. Úplne prvý známy názov je však Bin. Dominantnou stavbou
obce bol a zostáva kostol Obetovania Panny Márie z 18. storočia,
k novodobým patrí kultúrny dom, škola a amfiteáter. Obyvateľstvo sa celý
čas živilo poľnohospodárstvom, neskôr boli Verešvárania známi ako dobrí
pestovatelia zeleniny.
Zdroj: TASR