Slováci viac platia za vylúčenie Rómov, než za integráciu
Sociálne vyčleňovanie Rómov na Slovensku je pre štát finančne náročnejšie ako investovanie do preklenutia rozdielov medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom.
Tvrdí to splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák, podľa ktorého priemerné straty plynúce z vylúčenia Rómov sa odhadujú na sedem percent HDP.
„Ak by sa integrácia podarila, malo by to profit nielen ekonomický, finančný, ale aj pre bežných ľudí,“ vyhlásil splnomocnenec pred novinármi. Príčinou sociálneho vylúčenia Rómov je vysoká nezamestnanosť a s tým spojená odkázanosť na sociálny systém. Ďalším problémom je nízka vzdelanostná úroveň. „Na sociálnych nákladoch majú veľký podiel náklady spojené so stratenou tvorbou produktu spôsobenou nízkou zamestnanosťou Rómov, aj nákladové položky ako zdravotné poistenie nezamestnaných, dávky sociálnej pomoci či neefektívne financovanie základného školstva,“ dodal Pollák.
Rómovia budú tvoriť 10% populácie
V roku 2030 budú podľa jeho slov Rómovia tvoriť desať percent populácie Slovenska a 16 percent populácie v produktívnom alebo školopovinnom veku. Podiel nerómskych seniorov stúpne na 21 percent celkovej populácie.
Podľa výberového zisťovania UNDP (United Nations Development Programme) na Slovensku v roku 2011 pracovala len pätina rómskych mužov a len desatina žien. Podľa rovnakého zdroja bolo nezamestnaných 72 percent rómskych mužov a 75 percent žien.
Podľa Polláka sú však medzi ľuďmi rozšírené aj viaceré mýty a nepravdy, napríklad že Rómovia poberajú väčšinu dávok v hmotnej núdzi.
„Podľa odhadu ústredia práce 25 percent poberateľov dávok je Rómov,“ doplnil splnomocnenec. Napriek tomu podľa neho výpočty ukazujú obrovské priemerné náklady plynúce z vylúčenia Rómov na Slovensku.
Pomôcť by mala Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorú prijala vláda, doplnil Pollák. Integrácia Rómov do spoločnosti by štát mala stáť 142 mil. eur, čo je prvá časť potrebných finančných prostriedkov.