Pod rukami akčnej Ivany vznikajú krásne diela: Takto dokáže skrášľovať tenisky!

Zdroj: Archív Ivana Hanzlíková

Ivana žije v neďalekej Trnave a je to energická mladá mamička, ktorá sa okrem svojej rodiny stihne ešte po večeroch venovať aj naozaj neobvyklej činnosti, maľbe na tenisky. Jej farebné diela na plátenej obuvi nosia dievčatá, ženy, deti a priznáva s úsmevom, že by sme mohli natrafiť aj na nejakého toho muža.

S úsmevom vraví, že sa pasuje za tenisovú superhrdinku, ktorá v obchodoch zachraňuje šedivé priemerné tenisky. Pod jej šikovnými rukami na obuvi vznikajú všakovaké maľby, na ktorých sa dajú vidieť napríklad farebné ornamenty, geometrické tvary, kvetiny, detské postavičky, či dokonca komixoví hrdinovia. S Ivanou Hanzlíkovou vám prinášame rozhovor.

Topánkam vytvárate nový imidž… Povedzte nám na začiatok, ako ste sa vôbec dostali k ich maľovaniu?

Topánky najskôr starostlivo vyberiem z regálu od rovnakých sériových kamarátok, vytrhnem ich zo šedi pásovej priemernosti a dám im trochu šťavy, vdýchnem život. Som taká tenisková superhrdinka, behám po meste a zachraňujem v obchodoch tenisky od chápadiel šedivej nudy (úsmev). Prvé tenisky som urobila minulé Vianoce, nemala som nič pre svojho synovca a neter a chcela som im dať niečo zo seba a tiež niečo, čo by bolo finančne nenáročné. Počas jednej z prebdených nocí s mojím malým synom, neviem či ho trápil rastúci zub, či bruško, som sa hrabala internetovými stránkami a našla som web, kde boli maľované tenisky. Urobila som „jeeeej“ a tak to začalo.

Poničili ste aj niekoľko párov pláteniek, kým ste sa do toho dostali?

Viete, že nie? Takéto maľované tenisky majú tú výhodu, že ak sa vám niečo nie úplne vydarí, tak to môžete premaľovať, nikto vám nevidí do hlavy a nepozná váš zámer. Ešte som žiadne nevyhodila do koša, vždy sa to dalo nejako napraviť.

Kedy sa tomuto vôbec venujete?

Som mamina na rodičovskej dovolenke, mám dve deti, ktoré ma plne zamestnávajú. Maľovanie tenisiek beriem ako psychohygienu. Keď nechceš, aby ti vybuchol kotol, musíš tú naakumulovanú paru niekde vypustiť, tak hovoril môj ujo. Niekto chodí behať, niekto mláti do bicích, niekto štrikuje a ja maľujem po večeroch tenisky. Taká moja arteterapia. (úsmev)

Vytváranie takejto maľby bude predsa asi len iné, ako kresliť povedzme obraz. Topánka má všakovaké tvary, látkovú textúru, tiež sa pri chôdzi v istých bodoch viac ohýba. Je potrebné na to myslieť pri samotnom návrhu, alebo necháte všetko skôr na svoj vrodený inštinkt?

Maľujem výhradne na plátené tenisky tzv. číňanky a plátené mokasínky. To sú tri, či štyri druhy topánok, na ktorých tvar som si už zvykla a myslím, že s ich tvarom viem už lepšie pracovať. Nie vždy maľujem na celú tenisku, niekedy stačí aj malá plocha, ktorá ju spraví unikátnou.

Aký druh farieb pri svojich nositeľných dielach používate? Nezmyje ich dážď, či nevyperie práčka?

Pracujem s vodeodolnými akrylovými farbami. Vydržia dážď a odporúčam topánky ošetrovať vlhčenou handričkou. Jedny topánočky som skúsila vyprať na krátkom programe pri najnižšej teplote v pračke a úspešne to prežili nepoškodené.

Ako vôbec vyzerá samotná premena obyčajných tenisiek na takéto štýlové topánočky?

Inšpirácia prichádza z okolia, sme obklopení rôznymi vzormi na oblečení, bytových textíliách, tapetách, či baliacich papieroch. Treba sa len rozhliadnuť a vnímať. Od svojho prvého počinu si viac všímam kompozíciu a farebnosť jednotlivých obrázkov, čo s čím ladí, čo funguje. Keďže nemám za sebou žiadnu výtvarnú školu a ani len kurz výtvarnej výchovy, fungujem intuitívne. Keď si už rozmyslím, čo na topánkach chcem mať, tak si zoberiem najprv ceruzku, ktorou si vzor predkreslím a potom farby, ktorými maľujem. Žiadna veda. (úsmev)

Na teniskách vidieť rôzne obrazce – od ornamentov, geometrických tvarov, kvetín, detských postavičiek, zvierat, či dokonca napríklad komixových hrdinov. To je dosť široký záber. Ktoré stvárnenie je najzložitejšie a tým asi aj najpracnejšie?

Je to rôzne, asi najzložitejšie je to celé vymyslieť, častokrát dostanem určité zadanie od budúceho nositeľa. Požiadavky sú rôzne. Nie vždy sa stým úplne stotožním a preto sa snažím dostať do kompromisu moje a majiteľove predstavy. Musím mať z toho dobrý pocit, a našťastie sa to zatiaľ vždy podarilo. Vyberám si jednoduché obrazce a vzory, do komplikovaných malieb sa nepúšťam. Najradšej maľujem komixové tenisky. A úplne najradšej mám, keď je každá teniska iná, ale to si vyžaduje aj odvážneho nositeľa, ktorý sa nebude báť v nich chodiť.

Ako priemerne dlho trvá vymaľovanie tenisiek?

Tak tri večery v priemere po tri hodiny.

Vyzerá to na veľmi piplavú robotu…

Zatiaľ nie, oči aj ruky sú v poriadku, teraz si oddýchli po celkom náročnej letnej sezóne, to som maľovala snáď denne. Je zima a teraz ľudia obúvajú svoje nohy do teplých štrikovaných ponožiek, čižiem a snehúl. Sezóna nastane na jar a už začínam aj s prípravami.

Aké pohlavie ma väčší záujem o vaše diela?

Jednoznačne ženy, dámy či slečny. Ak ma oslovil nejaký muž, tak chcel topánky pre svoju frajerku, manželku alebo dcéru. Ale v Trnave sú aj traja odvážni muži, čo majú moje „origo“ tenisky a snáď ich aj nosia. (úsmev)

Vedeli by ste charakterizovať ľudí, ktorí nosia vaše tenisky alebo ak chcete plátenky? Akí sú to podľa vás ľudia, ak by ste ich mali charakterizovať podľa tenisiek? Vystihuje ich niečo?

Júúj, tak to neviem a môžem iba predpokladať. Cez tých pár viet, ktoré si s nimi na sociálnej sieti, či e-mailom vymením, sa o ich povahách veľa nedozviem. Ja robím veselé topánky a teší ma, ak vidím ich budúceho nositeľa sa usmievať, keď ich dostane vo finálnej podobe do ruky. Predpokladám, že sú to „otvorené“ hlavy, čo sa neboja vystúpiť z komfortnej zóny sériovosti a hľadajú nejaký doplnok, ktorý ich bude vo vonkajšom svete vystihovať, poprípade dopĺňať ich osobnosť. Muži napríklad, keď idú obdarovať svoju partnerku mojimi teniskami, tak často chcú, aby na teniske bolo zachytené niečo intímne z ich vzájomného vzťahu, niečo čo patrí iba im dvom, obrázok, alebo symbol, ktorému rozumejú iba tí dvaja, čo sa ľúbia. A to je predsa super. Je to niečo, čo ja môžem poľahky splniť a v obchode to nekúpite.

Všimla som si, že obľúbené sú aj tzv. folklórne prvky. Námet si vymýšľate v hlave alebo ide už o existujúci ornament?

Ide už o existujúci ornament, ja sa rozhodujem už iba o ploche a teniske, na ktorú vzor umiestnim. V obchode som našla zúfalé tmavomodré plátenky, čo na mňa pokrikovali, aby som ich kúpila, tak som ich ozdobila vzorom a vznikli tenisky a la“modrotlač“. Urobila som aj viaceré ľudové topánočky v červenom prevedení.

Stalo sa vám, že vaša maľba nedopadla podľa predstáv nositeľa? Čo potom?

Raz sa mi stalo, že pani mala inú predstavu, ako som ja zrealizovala, bola to však začiatočnícka chyba pri komunikácii. Presne sme si nezadefinovali jej predstavu. Tak mi topánočky vrátila, a spravila som iné, ktoré sa jej aj jej dcérke veľmi páčili. Poslala mi potom fotky, ako v nich jej malá princezná pózuje. Ladili jej ku kvietkovanej čelenke a šatôčkam smaragdovej farby. Takže sme to vyriešili k vzájomnej spokojnosti.

Vaše tenisky sú originálne. Napriek tomu, vytvárate aj také, ktoré nie sú v pároch identické. Prečo? Žeby akési prevýšenie originálnosti?

Ja zbožňujem tento typ tenisiek, keď je ešte každá v páre iná. Musí to mať však koncept a treba na to aj odvážneho majiteľa, ktorý bude vedieť takéto črievice aj nosiť.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Hlohovca a okolia.