Obrovské prekvapenie: Hlohovec zabojuje o titul Európske hlavné mesto kultúry
Každý rok sa niektoré z miest členských krajín Európskej únie uchádzajú o titul Európske hlavné mesto kultúry. V roku 2026 by tento prestížny status mohlo získať aj mesto Hlohovec.
Viaceré mestá členských štátov Európskej únie sa pripravujú na boj o zisk prestížneho titulu Európske hlavné mesto kultúry. V roku 2026 by sa týmto titulom chcelo popýšiť aj mesto Hlohovec.
O tom, v koho hlave sa tento nápad zrodil, aké aktivity čakajú mesto v zápase o titul a aké benefity z účasti v prestížnej súťaži môže mesto získať, sme sa porozprávali s primátorom mesta Miroslavom Kollárom.
V koho hlave sa zrodil tento nápad, uchádzať sa o titul Európskeho hlavného mesta kultúry 2026?
Nebudem sa skrývať za nikoho, nezvyknem to robiť, takže priznávam – tento nápad sa zrodil v mojej hlave. No keby som vám začiatkom roka 2015 po mojom nástupe do primátorského kresla povedal, že o štyri roky bude na zrekonštruovanom hlohovskom zámku podpisovať šéf najúspešnejšieho svetového cyklistického tímu Patrick Lefevere sponzorskú zmluvu pre svoj tím s firmou zo Slovenska krátko po tom, čo si to v dojazde etapy Okolo Slovenska na zámok rozdajú o víťazstvo svetové esá Demare, Kristoff, Viviani, a budú to zapíjať hlohovským vínom zo slovenského vinárstva roka, nepovedali by ste si, že som sa zbláznil? Ja by som si to o sebe pomyslel.
Možno by sme si nemysleli ani to, že sa z Hlohovca o pár rokov stane jedno z najinovatívnejších, najtransparentnejších a najlepšie hospodáriacich miest na Slovensku, s miestom v škôlkach pre všetky deti, s novými nájomnými bytmi, s reštartovanou šulekovskou školou atď. Som presvedčený, že Hlohovec má ešte na viac, než sme ukázali doteraz.
Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry je cestou, ktorá nás môže posunúť o skok dopredu nielen v oblasti kultúry, pretože sa na celý koncept pozeráme oveľa širšie.
Mohol by nám tiež pomôcť prekonať aj zbytočné delenie mesta na tábory, ktoré nielenže neprispieva k dobrej nálade, ale má negatívny vplyv aj na vzájomnú spoluprácu a brzdí nás v zlepšovaní a užívaní si života v meste.
A okrem toho fakt, že sa celý život pohybujem v prostredí kultúry vyplýva aj z môjho presvedčenia, že vzťah ku kultúre a k umeniu pomáha vytvárať vzťah k ľuďom, inšpiruje našu kreativitu, vkus, ovplyvňuje naše morálne a etické postoje, zvyšuje kvalitu nášho života, posilňuje občiansku spoločnosť. A myslím si tiež, že nekultúrnosť naopak povzbudzuje a priživuje extrémizmus v spoločnosti.
Jediným slovenským mestom, ktoré sa mohlo týmto titulom pýšiť boli Košice v roku 2013. Prečo si myslíte, že Hlohovec môže obstáť v konkurencii oveľa väčších miest so silnejším kultúrnym sektorom?
Košický projekt bol jedinečný, tak ako všetky ostatné projekty európskych hlavných miest kultúry, čiže porovnávať a „opisovať“ nemá zmysel. Ak sledujete vývoj EHMK v posledných rokoch, čoraz menej rozhoduje o úspechu veľkosť mesta. Navyše my máme za sebou za posledných päť rokov výrazné investície do kultúrnej infraštruktúry aj do rozšírenia kultúrnej ponuky v meste. Pôjde teda o prirodzené pokračovanie procesu, ktorý sme začali.
A najmä – Hlohovec bol európskym mestom. Kým prirodzený vývoj na dlhé desaťročia neprerušili dva totalitné režimy – fašistický a komunistický, bol v živote mesta okrem nášho slovenského prítomný aj silný český, nemecký, maďarský či židovský prvok, ktorý robil Hlohovec mnohotvárnym.
A ak už chcete hľadať paralelu s dnešnou kultúrnou Európou – veď naše Empírové divadlo z roku 1802, ktoré je dodnes skvostom, navštívil aj autor Ódy na radosť, ktorá je dnes európskou hymnou, Ludwig van Beethoven.
Povzbudením a potvrdením, že nielen o význame kultúry v regionálnom rozvoji, ale aj o samotnom dôraze na rozvoj mestských regiónov dnes v Hlohovci premýšľame rovnako ako Európa, je rozhodnutie o rakúskom hlavnom meste kultúry 2024, ktoré padlo pred pár týždňami. Vo finále bol dolnorakúsky St. Pölten, 150-tisícové mesto, jasný favorit, ktorý minul na prípravu projektu veľa peňazí a ktorý bol miláčikom rakúskych médií, 50-tisícový západorakúsky Dornbirn a 14-tisícový Bad Ischl. Čuduj sa svete, vyhral Bad Ischl zo Soľnej komory v strednom Rakúsku s projektom postaveným na spolupráci s okolitými obcami a leitmotívom „kultúra bude našou novou soľou“.
Verím, že konkurencia miest, ktoré podajú projekt, bude čo najširšia, aby expertná komisia mala z čoho vyberať. Zúčastnili sme sa s riaditeľkou Mestského kultúrneho centra minulý týždeň informačného dňa k projektu EHMK na ministerstve kultúry. Spolu s nami tam boli zástupcovia šiestich krajských miest, z menších miest ešte Martin a Nové Zámky. To samozrejme neznamená, že všetky tieto mestá projekt podajú, alebo že ho nemôže podať ktorékoľvek iné slovenské mesto. Spomínaní Rakúšania napríklad začali tým, že vyzvali všetky rakúske mestá nad 10 000 obyvateľov, aby sa zapojili do projektu EHMK. Takých miest je v Rakúsku 85, do prvého kola sa zapojilo 17 z nich.
Termín je ešte veľmi vzdialený. Výzva však býva zverejnená v šesťročnom predstihu. Aké budú teda najbližšie kroky mesta Hlohovec?
Postup je štandardný ako každý rok pri projekte EHMK a má dve fázy – predbežný a konečný výber. Mestá, ktoré sa o titul Európske hlavné mesto kultúry chcú uchádzať, musia do 31. októbra tohto roku predložiť svoj projekt. Následne ho budú obhajovať pred panelom expertov, ktorý vyberie finalistov, postupujúcich do fázy konečného výberu. Tí by mali následne do 31. októbra 2021 predložiť dopracované projekty, z ktorých panel expertov vyberie víťaza. Do konca roka 2021 by malo byť víťazné mesto jasné, aby malo v zmysle pravidiel štyri roky na prípravu.
Víťazné mesto získa titul Európske hlavné mesto kultúry a možnosť následne získať 1,5 milióna eur ako peňažnú cenu Meliny Mercouriovej, niekdajšej gréckej ministerky kultúry, ktorá je autorkou projektu EHMK.
Partnerskou krajinou je Fínsko, čiže v roku 2026 by mali byť dve európske hlavné mestá kultúry – zo Slovenska a Fínska. Hovorím „mali byť“, pretože na rozdiel od minulosti panel expertov nemusí vybrať žiadneho víťaza v danej krajine, pokiaľ projekty nebudú spĺňať náročné kritériá.
Kto rozhoduje o víťazovi?
O postupujúcich do finále a následne aj o víťazovi rozhoduje panel dvanástich expertov. Desiati členovia budú menovaní európskymi inštitúciami a orgánmi, t. j. Európskym parlamentom, Radou, Komisiou, a Výborom regiónov a dvaja členovia budú odborníci menovaní Ministerstvom kultúry SR v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi a po konzultácii s Európskou komisiou.
V čom vy osobne vidíte benefity, ktoré by mesto Hlohovec získalo výhrou takéhoto prestížneho titulu?
Najprv musím vysvetliť, že sa na projekt EHMK pozeráme oveľa širšie, ako len na kultúrny projekt. Súvisí to s mojím pohľadom na rozvoj mesta, ktorý presadzujem už päť rokov. Či sa na budúcnosť mesta a mestského regiónu budeme pozerať len z pohľadu zabezpečovania bežnej prevádzky typu diery v cestách a odvoz odpadov, čo je nepochybne pre spokojný život obyvateľov dôležité, alebo budeme vidieť aj trendy a budúci vývoj a budeme na ne reagovať včas.
A keď sa pozrieme, čo nás čaká o 10, 15, 20 rokov, vidíme riziká vyplývajúce z klimatických zmien, z nástupu nových technológií a zásadnej zmeny štruktúry pracovných miest, z nárastu extrémizmu, z pokračujúceho odchodu mladých a vzdelaných ľudí z mesta. Zdanlivo odbočím od témy kultúry, ale v horizonte najbližších desaťročí je na Slovensku vysoko ohrozených 30 % pracovných pozícií v hospodárstve a ďalších 40 % pozícií je „iba“ ohrozených. Keď sa pozriete na štruktúru zamestnanosti v Hlohovci, jej naviazanie na automotive a ťažký priemysel, pokojne sa nám môže stať, že sa o desať – pätnásť rokov staneme slovenským Detroitom (aj keď samozrejme dúfam, že sa tak nestane). S pozatváranými továrňami, s vysokou nezamestnanosťou.
Preto otvoriť otázku vytvorenia priestoru pre posilnenie kreatívneho priemyslu, inovácií, využitia vnútorného potenciálu mesta, stredných škôl, zvýšenie atraktivity mesta pre mladých, ktorí nebudú musieť kvôli povolaniu migrovať je úplne namieste. Samozrejme, nemyslím si, že prípadné novo vytvorené pracovné miesta v kreatívnom a inovatívnom priemysle nahradia tisíce dnešných miest v subdodávateľských firmách automobiliek, ale môžu naštartovať zmenu atmosféry v meste, urobia ho atraktívnejším, živším, zaujímavejším. A to nás urobí pripravenejšími na prípadné zmeny štruktúry zamestnanosti.
A na to je projekt Európskeho hlavného mesta kultúry s jeho obsahovými aj infraštruktúrnymi impulzmi ideálny. Cieľom je okrem iného rozširovanie rozsahu, rozmanitosti a európskeho rozmeru kultúrnej ponuky v meste, aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, sprístupňovanie kultúry a účasť na nej, ale aj práve posilnenie kapacity kultúrneho sektora mesta a jeho prepojenie s inými sektormi či zvýšenie medzinárodného profilu mesta prostredníctvom kultúry.
Ak aj nevyhráme, má samotná príprava projektu pre mňa ešte jeden kľúčový význam – rád by som počas nej prizval k stolu všetkých, ktorí to s naším mestom myslia vážne, dobre, úprimne, tých, čo dobrý život komunity, v ktorej spolu žijeme, stavajú nad vlastný prospech.
Myslím, že hlavná úloha pre nasledujúce roky je práve prekonanie zbytočných bariér z posledných rokov a kultúra môže byť ideálnym spojovacím momentom. Aj keď sa paradoxne zdá, že práve tá nás rozdelila, pri bližšom pohľade je však vidno, že dôvody boli úplne iné.
Niekto si povie, načo nám tu je Európske hlavné mesto kultúry, my si tu pekne hrajme ten náš okresný prebor. Nemyslím si, že toto je cesta k dlhodobo prosperujúcemu Fraštáku. A keď sa o to nepokúsime my, iste sa pokúsia iné mestá. Tak prečo nevyužiť šancu, aby sa nám tu žilo lepšie?
Štát sľubuje uvoľniť na EHMK zdroje vo výške 20 až 30 miliónov eur. Tieto financie by putovali do Hlohovca v prípade nášho víťazstva? Kam by ste ich investovali?
Vo vzduchu síce lietajú všelijaké sumy, podpredseda ZMOS-u Muška na spomínanom informačnom dni hovoril dokonca o 60 – 80 miliónoch, závisí to aj od nastavenia čerpania európskych zdrojov v novom programovacom období 2021 – 2027. Dnes však nič nie je isté a peniaze nie sú hlavný motív.
Naopak, expertná komisia bude posudzovať primeranosť nákladov k veľkosti podujatia a kapacitám kandidujúceho mesta. V posledných rokoch bol priemerný rozpočet projektu Európske hlavné mesto kultúry 30 miliónov eur. „Staré“ členské krajiny sa viac zamerali na program, ako na investície do infraštruktúry, v našom prípade by to samozrejme znamenalo aj investície do dobudovania kultúrnej infraštruktúry, ale aj do kultúrnych verejných priestorov a vybudovania kapacít pre kultúrny a inovatívny priemysel.
Disponuje mesto Hlohovec dostatočným množstvom kultúrnych stánkov, keďže v meste nie je funkčný kultúrny dom?
Po investíciách za posledné roky máme takú kultúrnu infraštruktúru vo vlastníctve mesta, ktorú nám závidí väčšina okresných a aj niektoré krajské mestá. Zrekonštruované kino, zrekonštruovaný zámok s muzeálnymi expozíciami, galerijnými priestormi, pivnicou, nádvorím a budúcou kaviarňou, Empírové divadlo, zrekonštruovaný amfiteáter, informačné centrum, renovované vnútorné priestory knižnice. Samozrejme, v týchto aj ďalších objektoch, ktoré máme vo vlastníctve mesta, je priestor na ďalšie investície a rozšírenie ich využitia – najmä pokiaľ ide o objekty v zámockom areáli či na námestí. Čiže aj z pohľadu rozšírenia kapacít pre projekt Európskeho hlavného mesta kultúry máme dosť vlastných objektov.
V téme domu kultúry je žiaľ veľa emócií, politiky, populizmu a dojmov, a málo vecnosti a faktov.
Chápem tých, ktorí si z neho urobili nástroj politického zápasu v meste, chápal by som aj emócie časti verejnosti, ak by sme boli dedina, kde je dom kultúry jediným priestorom pre obecnú kultúru a keby sme nemali všetku tú zrenovovanú kultúrnu infraštruktúru, ktorú som popísal vyššie, a v ktorej sa dá realizovať 95 % akcií, ktoré sa v posledných rokoch prevádzky diali v dome kultúry. To nie je môj dojem, vyplýva to z vyhodnotenia výročných správ mestského kultúrneho centra z minulosti pred mojím príchodom.
A poslancom mestského zastupiteľstva som povedal už na jeseň pri prerokúvaní rozpočtu, že práve projekt Európskeho hlavného mesta kultúry môže byť priestorom aj na riešenie problému s domom kultúry.
Vnímam to tak, že aj na tom, ako sa postavíme k finálnemu riešeniu domu kultúry sa ukáže, či máme potenciál riešiť problémy vecne, s rozhľadom, s európskou rozvojovou dimenziou, alebo tak po „malom“, v štýle „my sme len také malé mesto, načo sú nám takéto panské huncútstva“. Verím, že zdravý rozum bude mať navrch nad emóciami a urobím všetko pre to, aby som o tom ľudí v Hlohovci presvedčil.
A na záver čisto hypotetická otázka. Predstavte si, že ten titul získame a začnú sem prúdiť hordy turistov z celej Európy. Ako sa k nám cez ten most dostanú, kde budú bývať a kam sa pôjdu najesť? Myslíte, že Hlohovec je na niečo takéto pripravený?
V prvom rade – v roku 2026 bude most dávno opravený, križovatky pred mostom a za mostom zmenené a priepustnosť hlavného ťahu mestom vyššia ako dnes, pracujeme na tom už dva roky intenzívne s Trnavským samosprávnym krajom ako správcom tejto komunikácie.
Ja si nemyslím, že sa máme báť turistov, naopak, šancou pre naše mesto je širšie otvorenie sa svetu. Kultúrny, historický, vinársky turizmus spojený s rozvojom kreatívneho priemyslu a inovácií nám môžu priniesť dnes netušené benefity pre rozvoj mesta, aj vo vzťahu k spomínaným ohrozeniam, ktoré nás v horizonte jedného – dvoch desaťročí čakajú.
Primárne však nepripravujeme projekt EHMK pre turistov, tí sú len doplnkovou cieľovou skupinou, kľúčoví sú ľudia od nás a z regiónu. Pretože zmyslom projektu nie je s vyplazeným jazykom „odmakať“ jeden rok skvelých kultúrnych aktivít s európskym presahom, ale posilniť rolu kultúry, kreativity, inovácií a európskych hodnôt v živote mesta a regiónu dlhodobo.
Ani do Košíc neprišli v roku EHMK „hordy“ turistov – návštevníkov podujatí EHMK počas roka 2013 bolo 100 000, z toho cca 70 % boli domáci. Ale odvtedy záujem o Košice rok čo rok rastie. Keď to porovnám s 20 000 návštevníkmi, ktorí už dnes prídu ročne do hlohovského Vlastivedného múzea či planetária, nebavíme sa o astronomických rozdieloch.
Dnes máme v Hlohovci a najbližšom okolí ubytovacie kapacity do 300 prenocovaní, čo pri plnej obsadenosti znamená cez 100 000 prenocovaní ročne.
A v prípade nárazového záujmu o väčšie akcie máme dostatok ubytovacích kapacít v okolitých mestách dosiahnuteľných do 20 – 30 minút, čo sa rovná bežným presunom v ktoromkoľvek z väčších európskych hlavných miest kultúry v minulosti.
Ale ako som napísal vyššie, projekt Európskeho hlavného mesta kultúry má byť šancou pre rozvoj celého mesta a okolia, vrátane podnikateľského sektora, pretože ak má mať zmysel, mal by priniesť trvalý úžitok aj v podobe zvýšeného počtu návštevníkov. Ja si myslím, že keď sa podarí titul Európske hlavné mesto kultúry získať, hlohovskí podnikatelia veľmi rýchlo „prečítajú“ možnosti, ktoré sa im týmto otvárajú a včas zareagujú.
