Obhliadka vybraných lokalít v obciach

ieľom obhliadky bude prezentácia rôznych druhov zrealizovaných vodozádržných a revitalizačných opatrení v konkrétnych terénnych podmienkach kde vznikne príležitosť pre posúdenie ich umiestnia a prínosu pre oblasť prevencie pred povodňami, ochrany krajiny pred vysušovaním a vodnou eróziou pôdy. Na tento prezentačný deň prizývame najmä zástupcov štátnych inštitúcií (napr. SHMÚ, VÚVH, ÚH SAV, vybrané univerzity, NLC, SVP, š.p., Lesy SR).

Obhliadka lokalít:

– 8:30 hod. Oščadnica, stretnutie pri obecnom úrade o trvanie obhliadky 90 minút o presun na ďalšiu lokalitu 30 minút
- 11:00 hod. Snežnica, stretnutie pri obecnom úrade o trvanie obhliadky v teréne 90 minút o presun 1,5 hodiny
- 14:30 hod. Hlohovec, stretnutie na začiatku Šumperského jarku (pri poslednej kruhovej križovatke smerom na Nitru) pri informačnej tabuli projektu o trvanie obhliadky 30 minút.

Vzhľadom na predpokladaný väčší počet zúčastnených osôb na obhliadke lokalít treba nahlásť účasť na sekretariát splnomocnenca (helena.polakova@vlada.gov.sk). Každý účastník si zabezpečí vlastnú dopravu na miesto obhliadok. Nakoľko pôjde o obhliadku prác zrealizovaných v teréne, obujte sa a oblečte športovo, pohodlne a teplo pre tento účel. Na lokalitách bude poskytnuté drobné občerstvenie a káva. Bližšia informácia k obhliadke lokalít je v prílohe.

Bližšia informácia k návšteve lokalít

Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR schválila vláda 27. októbra 2010 uznesením č. 744. Prioritou programu je zadržiavanie dažďovej vody v krajine, spomaľovanie jej odtoku a umožnenie jej vsakovania. Na program nadväzovali tri realizačné projekty, tzv. štartovací projekt, do ktorého bolo zapojených 23 obcí, potom nasledoval prvý realizačný projekt so 190 obcami a v súčasnosti prebiehajú iniciačné práce na druhom realizačnom projekte, do ktorého bolo zahrnutých až 350 obcí. Prostredníctvom týchto realizačných projektov vzniklo v rámci štartovacích projektov 140 000 m3 vodozádržných systémov, resp. opatrení, v rámci 1. realizačného projektu bolo vybudovaných 6 mil. m3 vodozádržných opatrení (minimálne 30 000 m3 v katastrálnom území jednej obce) a v rámci 2. realizačného projektu by malo byť vybudovaných 3,8 mil. m3 vodozádržných opatrení. Metodika programu odhaduje, že na území priemernej obce (o výmere 1700 ha) je vhodné a potrebné vybudovať 85 000 m3 vodozádržných prvkov, systémov, resp. opatrení. Vytvorenie takéhoto objemu opatrení je možné efektívne zvládnuť s využitím miestnej pracovnej sily (ktorú vedie vodný majster), so zhotoviteľmi, projektantmi a odbornými garantmi.
V rámci 2. realizačného projektu obce vytvárajú vodozádržné systémy o kapacite minimálne 10 000 m3 na svojom území. Tieto vodozádržné a revitalizačné opatrenia sa realizujú predovšetkým využitím miestnych materiálov (hlina, drevo, kameň), ktoré nepredstavujú žiadnu záťaž pre životné prostredie. Opatrenia zrealizované v rámci realizačných projektov priamo napomáhajú znižovaniu eróznych procesov v krajine, zadržiavajú vodu v jej mikroštruktúrach, zlepšujú minimálne prietoky (Q 365) v čase sucha a znižujú povodňové riziká. Tieto opatrenia tak priamo súvisia s programom opatrení, ktoré vyplývajú z implementácie Rámcovej smernice o vode, alebo implementáciou tzv. Povodňovej smernice. Historická skúsenosť ukazuje, že procesy, ako implementácia smerníc EÚ, alebo aplikácia Spoločnej poľnohospodárskej politiky napriek tomu, že súvisiaca legislatíva je formálne vypracovaná vyžadujú zoznamy rôznych opatrení, ktoré v skutočnosti nie je možné efektívne vykonať, resp. sa ani nevykonajú. Formálne bude teda program opatrení existovať, ale bude mu chýbať reálna implementácia.
Revitalizácia krajiny a budovanie vodozádržných opatrení priamo umožňujú veľmi jednoduchú a finančne efektívnu realizáciu opatrení, ktoré sú na rozdiel od doteraz aplikovaných opatrení (predovšetkým na vodných tokoch) zamerané na celé povodie, teda celý kataster obce (lesy, poľnohospodárska pôda, zastavané územia). Zároveň realizované opatrenia sú riešené pri finančnom limite 4 eur/m3 vodozádržného opatrenia. To znamená, že v rámci 1. realizačného projektu obec získala cca 90 000 eur z Úradu vlády SR a cca 30 000 eur z ESF na zamestnanie 10 pracovníkov. Spolu za 120 000 eur bude v jednotlivých obciach vybudovaných 30 000 m3 vodozádržných opatrení. Realizačné projekty tak predstavujú finančne veľmi efektívny nástroj. V rámci realizačných projektov sa využíva celá škála opatrení – od odrážok na lesných cestách, cez prehrádzky v eróznych ryhách, zasakávacie pásy na poliach a mnohé iné opatrenia. Vznikajú tak skutočne lepšie podmienky pre zachovanie vody v krajine a obnovu biodiverzity územia, vznikajú nové vodné plochy, obnovujú sa mokrade a vytvorila sa možnosť aj pre lepšie zachytenie vody z prívalových dažďov.
Zrealizované opatrenia v obciach predstavujú aj potenciál pre oblasť výskumu obnovných procesov prostredníctvom revitalizácie krajiny.
Návštevný deň, ktorý organizuje splnomocnenec má priblížiť tieto poznatky a skúsenosti pracovníkom štátnych inštitúcií a štátnej správy v oblasti životného prostredia na príklade 3 lokalít, ku ktorým Vám poskytujeme túto stručnú informáciu:

OŠČADNICA: katastrálne územie obce sa po extrémnej vetrovej kalamite výrazne zmenilo, postihnuté sú najmä závery dolín v horných častiach povodia. Rýchly povrchový odtok z odlesnených strání sa prejavuje na nepravidelnosti prietokov v korytách nižšie položených tokov. Takto je atakovaná veľká časť intravilánu obce pozdĺž miestneho toku Oščadnianka a jej prítokov. Spomalenie odtoku vody jeho zadržaním v horných častiach povodia je preto nevyhnutnosťou. Okrem rýchleho zalesnenia kalamitných plôch v území Tichej doliny bolo treba vybudovať poldre, stupne a hrable na celom vejári koncových drobných vodných tokov pod hrebeňom Kykula – Veľká Rača.

SNEŽNICA: obec je každoročne postihovaná prívalovou vlnou povrchového odtoku a transportom veľkého množstva sedimentov z okolitých polí a lesných strží, ktoré spôsobujú škody veľkého rozsahu. V rámci 1. realizačného projektu sa v obci obnovia terasovité vrstevnicové zasakovacie priekopy, mokrade a vytvoria sa zasakovacie jamy a ryhy. V suchých dolinkách, stržiach a terénnych depresiách sa vybudujú priečne objekty z miestneho materiálu (kameň, haluzina, drevo) pre stabilizáciu dna (prahy, stupne) a spomalenie sústredeného odtoku (drevené a kamenné prehrádzky), odrážky na lesných cestách.

HLOHOVEC: v katastrálnom území mesta Hlohovec je v čase prívalových dažďov najviac vystavená riziku povodne časť s názvom Šumperský jarok. V tomto území sa vyskytuje minimum zalesnených plôch, ale mnoho tiahlych svahov, ktoré sú poľnohospodársky využívané a gravitujú do Šumperského jarku. V prvej etape sa navrhovalo realizovať vodozádržné opatrenia v poľnohospodárskej krajine a revitalizáciu lesných ciest a tým spomaliť odtok dažďovej vody do roklín a eróznych rýh. V druhej etape vybudovať v danej lokalite oddychovú prímestskú zónu s vodnými plochami a rybníkmi. Uvedené tri lokality reprezentujú revitalizačné opatrenia v členitom kopcovitom území, v rámci 1. realizačného projektu však bolo vytvorených aj mnoho iných typov opatrení napríklad v poľnohospodárskej krajine, ako sú zasakávacie pásy a depresné plochy na vsakovanie atď.

Obce zohrávajú kľúčovú úlohu v procese revitalizácie krajiny, pretože sú schopné zorganizovať práce, využiť miestnych pracovníkov a kapacity a komunikovať so zainteresovanými stranami na miestnej úrovni (urbariáty, vlastníci pôdy). Obce dokázali v rámci 1. realizačného projektu vybudovať finančne efektívne a technologicky účinné opatrenia na zníženie povodňových rizík a rizík sucha v krátkom čase, pričom treba zdôrazniť, že často príčinou týchto rizík nie sú extrémne zrážky, ale poškodená krajina.
Martin Kováč, splnomocnenec vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny

Zdroj: Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR