Nová expozícia v hlohoveckom múzeu: Prejdite sa nad hrobom ženy z doby bronzovej

Nálazy ilustrujú dejiny človeka v regióne Hlohovca od praveku do 10. storočia nášho letopočtu. Riaditeľ múzea Jozef Urminský uviedol, že fond archeológie sa vďaka výskumom podstatne rozšíril najmä za posledných desať rokov.

„Z lákadiel, ktoré sme pre návštevníkov v expozícii Klenotnica dávnoveku pripravili, je zaujímavý model pravekého lovca v jaskyni v životnej veľkosti a ním používané najstaršie kamenné nástroje z období 200.000 až 10.000 rokov pred Kristom,“ uviedol Urminský.

Pre región Hlohovca je veľmi vzácna parohová prevŕtaná náčelnícka palica. Ide o najstarší výtvarný prejav pravekého človeka z tohto regiónu, pričom jej vek odhadujú na 8000 rokov pred Kristom. Cenné je aj hlinené pečatidlo z obdobia neskorej doby kamennej.

„Doba bronzová je zastúpená škálou bronzových šperkov, zbraní a keramiky. Pre oživenie priestoru sme si dovolili do podlahy, aj napriek tomu, že expozícia je na poschodí, nainštalovať hrob ženy zo staršej doby bronzovej s typickými šperkami. Nad hrobom sa nachádza pochôdzne sklo, návštevníci sa preto môžu pokojne nad ním i prejsť. Pre porovnanie je tam aj výbava urnového hrobu z Hlohovca z mladšej doby bronzovej, keď prevládol kremačný spôsob pochovávania,“ informoval riaditeľ múzea.

Najvzácnejším exponátom doby rímskej z 3. storočia nášho letopočtu je bronzová soška Jupitera Dolichena, vystavené je i unikátne germánske bronzové zubadlo s postrannými reťazami z rieky Váh. „Zo Slovenska pochádzajú len dva takéto nálezy, ktorých pôvod sa hľadá v Škandinávii,“ dodal Urminský.

Okolo roku 500 sa objavujú v regióne prví Slovania, z tohto obdobia je v expozícii široká škála keramiky, kostené šidlá, bronzový šperk a militáriá. Archeologickú expozíciu ukončujú staromaďarské hrobové nálezy z Čreveníka a Hlohovca a nálezy pokladov mincí.

Expozíciu sprístupnili pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zmienky o Hlohovci.