Ľubo Gregor vedie krúžok robotiky v Hlohovci: "Volali sme prvému slovenskému kozmonautovi"
Niet na svete dieťaťa, ktoré by nevedelo, čo je Lego. Ale spojenie Lega s robotikou a programovaním pre deti je u nás pomerne čerstvou novinkou.
Prinášame vám rozhovor s Ľubom Gregorom, učiteľom a zakladateľom krúžku legorobotiky v Hlohovci, vedúcim krúžkov robotiky na súkromnej škole v Trnave.
Ako a kedy sa zrodil nápad začať sa venovať lego robotike a deťom?
„Ja som vyštudoval učiteľstvo pre prvý stupeň so špecializáciou na tvorivú dramatiku takže k deťom a netradičným formám učenia som mal vždy blízko. Učil som len dva roky tu v Hlohovci a potom ma osud zavial až do Austrálie, kde som ešte vyštudoval požiarne inžinierstvo. Keď som sa po dvanástich rokoch vracal späť na Slovensko, premýšlaľ som čo by som tu mohol robiť, lebo učiť do klasickej školy som ísť nechcel. Nuž a kto by nemal rád Lego? Ešte v Austrálii som zistil, že okrem klasického Lega sa vyrábajú aj špeciálne edukačné sady a objavil som celý svet úžasných učebých pomôcok. Tak som založil firmu na konzultácie a učenie pomocou Lego robotov, kde sa spája moja láska k Legu, učeniu a tiež k technickým veciam a ešte mi to zabezpečuje istú časovú slobodu venovať sa aj iným mojim aktivitám. Podotýkam, že Lego robotika je zatiaľ viac koníčkom ako zamestnaním a stále sa ešte venujem svojej firme v Austrálii, ktorá ma živí.“
Neexistuje snáď dieťa,ktoré by nepoznalo Lego. Ale spojenie Lega s robotikou a programovaním nie je každému známe. V čom sú jeho prínosy?
„Podľa mňa je Lego robotika krásnym príkladom ako by mohlo vyzerať vyučovanie v budúcnosti a spája v sebe matematiku, informatiku, fyziku a architektúru (dizajn) a sociálne učenie. Zároveň práve vo svete aj u nás prevláda trend upadania výsledkov žiakov v technických predmetoch. Robotiku a automatizáciu máme už všade okolo seba, zvlásť tu v Hlohovci kde sme doslova obklopení automobilovým priemyslom. Povedal som si, že tu nemožeme vychovávať len operátorov výroby, niekto tie roboty bude musieť aj navrhovať, programovať aj opravovať a ideálne aj exportovať, v tomto vidím obrovský potentciál a budúcnosť nášho regiónu a tiež príležitosť pre mladšie generácie.“
S akým ohlasom sa tento nápad stretol v školách (inštitúciách), ktoré si oslovil?
„Veľmi pozitívnym! Hoci som si všimol aj iné lastovičky v tejto oblasti, vyzerá to, že záujem o tento typ vzdelávania je veľmi veľký a v Hlohovci zatiaľ chýba. Myslím, že pre deti je Lego systém atraktívny a intuitívny a v spojení s tabletom ponúka interaktivitu, ktorá je pre deti veľmi prirodzená a lákavá. Pre mňa ako učiteľa je to ideálne spojenie a páči sa mi tiež, že deti manipulujú s reálnymi objektmi v skutočnom prostredí, nielen s obrazovkou a vo virtuálnom svete. Oslovil som Centrum Voľného Času Dúha v Hlohovci, kde sa kapacita krúžkov, ktoré ponúkame od začiatku tohto školského roka naplnila v priebehu dvoch dní. Získal som tiež miesto vedúceho krúžkov robotiky na súkromnej základnej škole BESST v Trnave, kde tento program majú už dosť rozbehnutý.“
Deti v akom veku a v akom počte navštevujú tvoje krúžky a ako krúžok prebieha?
„V Hlohovci mám v krúžkoch 32 detí vo veku od 7 do 12 rokov, ktoré su rozdelené do štyroch skupín. Tento rok pracujeme so systémom Lego Boost, ktorý je bežne dostupný aj v obchodoch. Z tejto sady sa dá postaviť päť robotov podľa návodu (a stovky ďaľších podľa fantázie) a tie sa potom pomocou aplikácie v tablete dajú programovať na rôzne funkcie a logické operácie. Deti sa hravou formou učia základy programovania a kódovania a pomaly objavujeme aj základné princípi dizajnu robotov. V Trnave na škole BESST mám tiež styri skupiny, ale tam pracujeme so systémom Lego Mindstorms. Tento systém je zložitejší, ale aj otvorenejší a ponúka viac možností a je určený pre staršie deti vo veku od 9 do 16 rokov. V Hlohovci pracujeme s robotmi, ktoré sme postavili podľa návodu a objavujeme možnosti ich programovania – plníme rôzne úlohy a učíme sa logiku programovania. V Trnave majú žiaci viacej skúseností a tam sa hodiny väčšinou skladajú zo stavania robotov podľa vlastného dizajnu a programovania na splnenie špecifickej úlohy – vždy sa snažím spájať problémové učenie (tzn. učenie sa prostredníctvom riešenia problému) a skupinové učenie, čiže prácu v tímoch a medzi to sa snažím prepašovať kúsky teórie.“
Zúčastnil si sa s deťmi prestížnej súťaže s výborným výsledkom. Môžeš nám o tom povedať viac?
„Áno, ako som spomínal trnavská škola BESST má už niekoľko ročné skúsenosti s Lego robotikou a tento rok ma oslovili s ponukou byť vedúcim ich krúžkov a tiež vedúcim tímu v súťaži s názvom First Lego League organizovanou pod záštitou Lego skupiny už 20 rokov. Minulý rok sa ich tímu podarilo dosiahnuť tretie miesto na svete, čo je v konkurencii asi 40 tisíc-tímov fenomenálny úspech a tiež to bola obrovská výzva pre mňa, našťastie tento rok začal nový tím takže umiestnenie v prvej trojke na svete nikto nečakal. Podarilo sa nám však postúpiť z regionálneho kola do Slovensko-Českého finále, kde budeme súťažiť medzi osemnástkou najúspešnejších tímov. Samotná súťaž pozostáva z niekoľkých častí. Samozrejme tými najviditeľnejšími sú dizajn robota a plnenie rôznych misií na hracom pláne, ktorý je veľký asi ako biliardový stôl a obsahuje množstvo objektov z lega. Lego každý rok vydáva špeciálnu sadu určenú len pre túto súťaž. Tento ročník je témou objavovanie a kolonizácia vesmíru. S tým súvisí výskumná časť súťaže.“
„Museli sme si nájsť telesný alebo sociálny problém, ktorému budú ľudia čeliť pri dlhodobom pobyte vo vesmíre.“
„Vybrali sme si problém spánku a podľa toho sme oslovili rôznych odborníkov – boli sme za lekárom na neurologickom oddelení Trnavskej nemocnice, volali sme cez Skype s vedcom zodpovedným za vypustenie prvého slovenského satelitu a tiež sa nám podarili telefonovať plk. Ivanovi Bellovi, ktorý deťom porozprával o jeho zážitku z pobytu vo vesmíre. My sme potom tieto informácie spracovali a prezentovali na súťaži a deti tiež vymysleli sadu na spanie pre astronautov. Za túto časť sme dostali aj špeciálnu cenu poroty. Pre mňa ako učiteľa a tiež inžiniera je však najcennejšie to nadšenie s akým deti pristupujú k takýmto formám učenia sa, ten zápal, ktorý to v nich vyvoláva. Učiť v takej atmosfére je radosť. Osobne si pamätám ako som sa vždy nadchol keď sme robili v škole experimenty, keď sa to čo sme robili v škole nejako prepojilo so svetom mimo školy.“
Sociálny taxík je pre mesto prínosom: V uplynulom roku absolvoval tisícky jázd
Aké sú tvoje plány v tejto oblasti do budúcnosti? Plánuješ rozšíriť pôsobenie aj na iné školy, prípadne osloviť iné vekové kategórie?
„Určite by som chcel založiť tím, ktorý by reprezentoval Hlohovec v súťaži First Lego League. Samozrejme, chcel by som takéto učenie sa a radosť z neho priblížiť čo najväčšiemu počtu žiakov a učiteľov v Hlohovci a okolí. Spolupracujem s CVČ Dúha v Hlohovci a chystáme sa rozšíriť ponuku krúžkov od Februára tohto roka. V dlhodobejšom horizonte by som chcel vytvoriť učebňu robotiky, ktorá by slúžila všetkým žiakom v našom okrese. No zatiaľ som sám, takže môj najbližší plán je nájsť a osloviť ľudí, ktorí majú tiež podobné záujmy a zmýšľanie a začať spolupracovať. Pracujem tiež na vzdelávacích programoch pre učiteľov a v budúcnosti by som chcel ponúkať semináre a vzdelávanie učiteľov. A taký najbližší plán sú tvorivé dieľne ktoré chcem ponúknuť cez jarné prázdniny v našom priestore, ktorý som nazval Výrobňa. Viac informácii nájdu prípadný záujemcovia na našej fejsbúkovej stránke – stačí pohľadať Výrobňa HC.“
Je aktivita s deťmi v oblasti lego robotiky a programovania nejako ohraničená, alebo sa možnosti rozširujú? Sleduješ inovácie v tejto oblasti? Kam sa chcete a kam sa dá posunúť?
„Ohraničené to je najmä vekom. Som silným zástancom primeranosti učebných pomôcok a myslím si, že v tomto prípade je dôležité aby deti boli dostatočne zrelé na prácu s robotmi a kódovanie. Preto som aj odhováral niektorých záujemcov aby ešte počkali kým budú deti troška staršie. Oni síce vidia pekného Lego robota, ktorý sa hýbe, ale my chceme aby aj pochopili prečo sa tak hýbe a ako to kontrolovať a meniť, aby plnil zadané úlohy. Riziko, ktorému sa chcem vyvarovať je, že ak to pre deti bude príliš zložité, odradí ich to, čo by malo v konečnom dôsledku úplne opačný účinok než chceme. Ďalšie ohraničenie súvisí s uzatvoreným Lego systémom, čo je z komerčného pohľadu pochopiteľné, no aj tu som už zachytil možné rozšírenia od tretích strán, napríklad sadu senzorov alebo solárne články.“
„Budem veľmi rád, ak sa so mnou spoja ľudia, ktorých tento rozhovor oslovil, a ktorí by sa chceli dozvedieť viac, či prípadne by sa chceli porozprávať o možnej spolupráci.“
„Samozrejme sú aj iné systémy, niektoré otvorenejšie aj sofistikovaniejšie, ja som si vybral Lego, lebo to je známa značka a priznám sa, doteraz ma fascinuje tá jednoduchosť a zároveň prepracovanosť a dizajnový génius. Mojim snom je tiež vytvoriť priestor – Výrobňu, kde by sa stretávali záujemcovia o robotiku, kódovanie ale aj 3D tlač a kde by boli k dispozícii 3D tlačiarne, laserové či plazmové rezačky a ľudia by mohli prísť naučiť sa ako ich ovládať a niečo si vyrobiť. Chcel by som aby to bolo niečo ako výrobná dieľňa 21. storočia. V Austrálii, kde som predtým žil už začali takéto priestory vyskakovať ako huby po daždi, spája sa v nich nová technológia a starý dobrý ľudský kontakt, čo si myslím, že je trend, ktorý by mal po tejto obrazovkovej dobe odlúčenosti sociálnych médií prísť čo najskôr, aby sme už úplne neosprosteli. Takže, aby som sa vrátil k pôvodnej otázke, určité obmedzenia sú, možnosti rozšírenia sú obrovské najmä poza Lego systémy a budúcnosť je ružová, len sa už musíme pohnúť ďalej a naučiť sa panovať nad novými technológiami, nie byť ich otrokmi.“
