Ilustračný obrázok k článku Legendy o tuneloch pod Hlohovcom opradené tajomstvami: Kde je pravda?
Zdroj: TASR

Legendy o tuneloch pod Hlohovcom opradené tajomstvami: Kde je pravda?

Azda každý Hlohovčan pozná historky o tom, že zo zámku v Hlohovci viedli únikové chodby až do leopldovskej pevnosti a legendu o obrancoch, ktorí takouto chodbou unikli. Zakladajú sa však na pravde?

Erik Bojničan Rôzne
Erik Bojničan Rôzne

Legendy o tuneloch pod Hlohovcom opradené tajomstvami: Kde je pravda?

Azda každý Hlohovčan pozná historky o tom, že zo zámku v Hlohovci viedli únikové chodby až do leopldovskej pevnosti a legendu o obrancoch, ktorí takouto chodbou unikli. Zakladajú sa však na pravde?

Ilustračný obrázok k článku Legendy o tuneloch pod Hlohovcom opradené tajomstvami: Kde je pravda?
Zdroj: TASR

Legendy o chodbách pod Hlohovcom, ktoré viedli zo zámku popod mesto až do pevnosti v Leopldove. Ako deti sme ich všetci milovali a so zatajeným dychom počúvali starých rodičov pri ich rozprávaní. Mnohí z nás, hlavne v mladšom veku pod tričkom brali z domu lampáše, baterky a pokúšali sa tieto tajomné chodby nájsť. Kde je však pravda? Skutočne takéto chodby mohli niekedy existovať? Na odpoveď sme sa spýtali riaditeľa Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozefa Urminského.

Prebehol prieskum

Ako prezradil riaditeľ múzea, vďaka georadarovému prieskumu sú v Zámockej záhrade skutočne potvrdené zistenia lokálnych dutín. Tie, ako prezradil riaditeľ mali viesť od bataliónu smerom ku skleníkom po hrane svahu.

„Sú tam v zhruba štvormetrovej hĺbke torzá dutín, ktoré sú poprerušované. Vyzerá to ako nejaká chodba, ktorá je však už prepadnutá,“ prezrádza Urminský.

Čo hovora legendy

„Viem, že viacerí Hlohovčania hovorili o východe z tunela, ktorý mal byť v miestach, kde sa v súčasnosti nachádza ihrisko VI. Základnej školy,“ hovorí Urminský. Ako popísal riaditeľ, na tomto mieste bola niekedy veľmi hlboká jama, ktorá sa zasypala niekedy v 80. rokoch minulého storočia.

„Tam mal byť východ z tejto chodby, čo by sa k tomu aj priamo pýtalo. Vzhľadom na analógie hradov, ktoré poznám, vždy chodba išla hneď za vonkajšie opevnenie. Keď sa útočníci dostali do areálu a obyvatelia sa potrebovali dostať von, len za nich,“ vysvetľuje riaditeľ.

Podľa Urminského dĺžka tunelov nebola 5 – 10 kilometrov, ako by bola treba pre chodbu až do Leopoldova, vzhľadom na to, že by sa takáto stavba dala aj ťažko zrealizovať. Väčšinou takéto tunely či únikové cesty bývali podľa neho dlhé 50 až 300 metrov.

Tajomné dvere pod kostolom

Aj u nás vo Farskom kostole sa podľa Urminského ešte v roku 2009 realizoval georadarový výskum a do krypty na ľavej strane spustili malú kameru.

Okrem rakví podľa slov riaditeľa múzea objavili aj niečo iné – otvor. Nie len nejakú vybúranú dieru, ale pekne vymurované dvere s trojuholníkovou strieškou a za nimi chodbu, ktorá smeruje k Mliečnemu baru.

Ako ďalej prezradil Urmninský, v 1929, keď stavali budovu dnešného Mestského úradu, bola tam nájdená jedna z chodieb, ktorá viedla smerom k farskému kostolu. Ten bol podľa riaditeľa v čase od 15. do 19. storočia celý obohnaný múrmi a ľudia sa do neho uchýlili, keď bolo nejaké nebezpečenstvo.

„Mohli sa ukryť priamo v kostole a dokým ho nepriatelia dobyli, vedeli sa cez únikovú chodbu dostať od lokálneho nebezpečenstva aspoň do meštianskych domov. Túto chodbu by bolo v budúcnosti dobré preveriť, lebo o nej vieme, že to je úniková cesta,“ hovorí riaditeľ.

Chodba plná kostí

Ďalšia z legiend o ktorej nám povedal riaditeľ múzea viac sa týka objavenej chodby pod zámkom zo strany ako je záhradkárska oblasť Obora.

„Hovorí sa, že v 30. rokoch, keď gróf Viliam Erdődy zakladal Oboru, pri planírovaní našli jednu chodbu, v ktorej bolo aj veľa kostí. Táto chodba sa mi tiež vidí reálna, od hlavného opevnenia by ústila len nejakých 100 metrov,“ pokračuje Urminský.

Legenda o obrancoch

Asi najznámejšia legenda, ktorá sa týka chodieb vedúcich zo zámku je o obrancoch, ktorí unikli pred Turkami. Podľa riaditeľa múzea môže byť tiež založená na pravde, ale neverí, že unikli až na šulekovskú stranu.

„V podstate, keby sa to viazalo k obdobiu Turkov nemalo by to žiadnu logiku, keďže Váh bola hraničná rieka a na opačnej strane bola cisárska pevnosť Leopoldov. Pokojne to však mohlo byť aj v iných obdobiach, napríklad v 16. storočí, ešte pred tureckou expanziou,“ dodal Urminský.

Čítajte tiež:

Jarmok v Hlohovci, tvrdé boje o práva: Vieme čo sem chodilo kupovať celé Horné Uhorsko!

Naše okolie skrýva množstvo zaujímavostí: Pikošky z obcí pri Hlohovci, o ktorých vie málokto

Tip na prechádzku: Pozrite, aké tajomstvá v týchto dňoch odhaľuje Váh, FOTO

Foto: Ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie

SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM

SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie