Hlohovská sladovňa už nie je pamätihodnosťou. Nastupuje developer!
Mestskí poslanci sa vzopreli Kollárovi a vyradili sladovňu zo zoznamu pamätihodností.
Poslanci mestského zastupiteľstva v Hlohovci sa vo štvrtok 30. júla stretli na schôdzi, ktorej program nestihli prerokovať a druhú časť zasadania preložili na pondelok 3. augusta.
Čo poslanci stihli
Po dlhej diskusii dali poslanci súhlas na vyradenie bývalej sladovne – budovy Agrasolu na Ulici M. R. Štefánika zo zoznamu pamätihodností mesta, čím sa otvoril investorovi priestor na výstavbu polyfunkcie v lokalite.
Podľa vyjadrenia viceprimátora Miloslava Drgoňa má Hlohovec v zozname len päť priemyselných objektov, najstarším je pivovar z 18. storočia. „Z 19. storočia sme doteraz mali iba sladovňu, o ktorú sme rozhodnutím poslancov prišli,“ konštatoval.
Poslanec Baranovič sa naproti tomu pre Hlohovskú televíziu vyjadril, že týmto krokom sa investor, ktorý ho oslovil, spolu s poslancami snažia riešiť katastrofálnu situáciu s bytmi v meste.
Primátor Miroslav Kollár považuje vyradenie za nesprávny krok.
Ktorí poslanci ako hlasovali, môžete vidieť na fotografii.
Článok pokračuje pod fotografiou.
Ako sme prišli o kus histórie
Poslanci o vyradení objektu zo zoznamu pritom rozhodli už na májovom zastupiteľstve. Posledné hlasovanie však osud bývalej sladovne spečatilo.
Toto je príbeh toho, ako mesto prichádza o pamätihodnosti.
Začiatok konca nastal koncom minulého roka, keď občan Miroslav Mikulek predložil mestu Hlohovec žiadosť o vyradenie objektu zo zoznamu pamätihodností mesta.
Primátor Kollár v reakcii zostavil odbornú komisiu na posúdenie žiadosti. Členovia komisie po preskúmaní jednomyseľne odporučili nevyradiť objekty bývalej sladovne zo zoznamu pamätihodností mesta.
„Objekty bývalej sladovne na ulici M. R. Štefánika sú nositeľmi hodnôt historických aj architektonických, sú svedectvom významnej éry, ktorá dnes už patrí minulosti. Je dôležité, aby sa zachovanie tohto industriálneho dedičstva stalo súčasťou verejného záujmu, a aby jeho hodnoty boli chápané ako potenciál, ktorý môže byť zhodnotený v procese regenerácie,“ znelo stanovisko komisie.
Poslanci síce na májovom hlasovaní zobrali odporúčanie komisie na vedomie, no až 12 zo 17 zastupiteľov Hlohovčanov hlasovalo proti odporúčaniu odborníkov.
Primátor po hlasovaní zopakoval stanovisko, že uznesenie nemá žiadny právny dosah na reálne vyradenie pamätihodnosti zo zoznamu. „Nasledovať musí proces zmeny príslušného všeobecného záväzného nariadenia (VZN). Ja tento proces iniciovať nebudem pretože rešpektujem názor odbornej komisie,“ dodal.
Práve spomínané zmeny vo VZN poslanci na pondelkovom zastupiteľstve schválili.
Slová, ktoré primátor Kollár napísal po prvom hlasovaní smerom k poslancom, sú preto dnes aktuálnejšie než vtedy:
Poprosím kohokoľvek z vás, ak budete chcieť povedať čo len jednu vetu na tému záchrany kultúry v tomto meste, nech si spomeniete na toto hlasovanie.
Kto je Miroslav Mikulek
Návrh na vyňatie budovy bývalej sladovne zo zoznamu pamätihodností, aby zámerom developéra nestál historický objekt v ceste, nepodal nik iný ako samotný konateľ stavebnej spoločnosti s názvom Miroslav Mikulek, s. r. o..
Hlohovčania môžu vnímať jeho podnikanie napríklad pohľadom na ťažkú stavebnú techniku červenej farby prechádzajúcu cestami Hlohovca.
Článok pokračuje pod fotografiou.
Mikulekovej firme sídliacej v obci Dvorníky sa darí. Podľa portálu Finstat zvýšila svoje tržby z roku 2016, kedy zarobila 1,2 milióna eur, na 4,8 miliónov eur v roku 2018. Počas nasledujúcich dvoch rokov spoločnosť zarobila spolu 9,2 miliónov eur.
Miroslav Mikulek sa snažil aj o úspech v politike. V posledných parlamentných voľbách kandidoval z 88. miesta za stranu Vlasť Vladimíra Harabína.
V lokálnej politike je však jeho vplyv pravdepodobne väčší ako v celoštátnej. Už len tým, že svojím návrhom o osude bývalej sladovne presvedčil 12 hlohovských poslancov lepšie ako odborná komisia.
Vyjadrenie pána Mikuleka
Práve na argumentáciu v prospech vyňatia objektu zo zoznamu pamätihodností mesta sme sa navrhovateľa žiadosti spýtali telefonicky. Označeniu budovy za pamätihodnosť sa vyhýbal.
„Videli ste to tam osobne?,“ bola jeho reakcia na našu otázku. Predpokladáme, že v snahe poukázať na zlý stav objektu. Na našu odpoveď, že nezáleží na tom, či sme tam boli alebo nie, pretože oficiálne išlo o pamätihodnosť, okamžite ukončil hovor.