Fotograf, ktorý cvaká nefalšovanú krásu: Matúš prezradil, kde v okolí Hlohovca si prídete na svoje!

Prečo rád fotíš prírodu? Aký máš k prírode vzťah?

Príroda je niečo bez čoho by sme tu neboli, je všadeprítomná viac či menej. Stačí ju vnímať. Beriem prírodu a krajinu ako kamaráta – osobu, s vlastnými originálnymi „emóciami“ ktoré fotografujem.

Ja som bol k tomu od malička vedený rodinou. Najsilnejšie puto k prírode vzniklo asi na turistickom krúžku na Základnej škole sv. Jozefa. A prečo ju teda rád fotím? Lebo je to originál na každej jednej fotografii, nevyčerpateľná studňa inšpirácie a originálnych scén. Pobyt v prírode je pre mňa vypustenie všetkých starostí sveta nosených v hlave a užívanie si detailov Božskej dokonalosti.

Berieš fotografovanie ako relax?

Samozrejme vzniklo to ako hobby a relax popri pobyte v prírode. U niekoho ako hra na klavíri či maľovanie, u mňa hra so svetlom. Takže od začiatku som to bral ako hobby a relax, odpútanie od starostí a stresov. Počas VŠ to bol požehnaný únik. Nadšený som sa zapájal do rôznych fotosúťaží, kde som sa sem tam aj pekne umiestnil.

Teda fotografovanie nie je tvoja práca na plný úväzok?

Po pár rokoch sa začali objavovať aj finančne ohodnotené fotenia. Spolupráca na rôznych projektoch a s rôznymi ľuďmi. Raz za čas mi príde aj email, že si niekto chce kúpiť takú či onakú fotografiu z galérie – najčastejšie panorámu, detail, krajinu – na plátno alebo papier – moc ma to poteší a motivuje. No stále je to iba hobby.

Čo konkrétne fotíš najradšej?

Keďže sa najradšej pohybujem v odľahlejších lokalitách – sú to najmä krajinné scenérie, zvieratá a detaily. No ak som v zaujímavej lokalite – veľmi rád snímam aj ľudí a ich zvyky. Nebránim sa ale žiadnemu žánru. Častokrát záleží od nálady.

Kde sa ti najlepšie fotí?

Najradšej behám po Slovensku. Stále sú tu lokality, ktoré mi vedia vyraziť dych. Nachádzam miesta a živočíchy, ktoré ma fascinujú a mnohí ani netušia, aké poklady Slovensko ukrýva.

Kde v okolí Hlohovca je podľa teba najkrajšia príroda na fotky?

Vybudovanie náučného chodníka na Sedliskách bol správny krok. Teraz je to miesto, kde sa dajú odfotiť vzácne rastliny, živočíchy a ku tomu možno vidieť krásny západ slnka s popredím Hlohovca. Podobne krásny výhľad je na vyhliadke Šianec. Je už ale hodne opozeraný, ale ako som vravel na začiatku – príroda je v každej sekunde originálna – teda všetko sa mení a vždy sa dá spraviť iný zaujímavý snímok.

Ako fotogenicky atraktívne miesta musím spomenúť Pánsku záhradu, ktorá je tiež síce opozeraná, ale vždy vie prekvapiť zaujímavou scénou, stačí nápad. Všetky moje lokality neprezradím, ale máme tu aj krásne vinice, lesy a brehy Váhu, ktoré stoja za navštívenie s fotoaparátom. Treba si ale dávať pozor na poľovníkov, ktorí nie sú vždy ústretoví a chápaví.

Zažil si v prírode aj nejakú situáciu, na ktorú len tak ľahko nezabudneš?

Najprv musím spomenúť, že ku každej fotografii si pamätám, ako vznikla a jej príbeh. Určite len tak nezabudnem, prečo kedy a kde bola vyhotovená. Keď už vytiahnem fotoaparát – väčšinou ide už o niečo nadštandardné.

Ak by som mal ale vypichnúť najkrajšie zážitky z fotografovania v prírode, tak to budú stretnutia s divými zvieratami. Ťažko opisovať situáciu, keď pred východom slnka čakáte zamaskovaný a pár metrov od vás sa spoza kríkov vynorí napríklad majestátny jeleň – ako v lete 2014 za Pribylinou.

Krásne stretnutie som zažil s líškou v kameňolome Brestov. Nedávno dokonca s medveďom pod Poľanou, len škoda že, na väčšiu vzdialenosť. Vždy ma fascinoval veľký hmyz, tak stretnutie s Okáňom Hruškovým neďaleko Hlohovca bol pre mňa veľký zážitok.

Vieme, že rád fotíš aj hory. Tam musia byť tiež krásne zážitky, však?

Krásne zážitky zažívam aj v horách. Keď zalejú teplé lúče slnka chladnú dolinu. Takéto krásne zážitky som zažil na mnohých vrchoch – sú to nezabudnuteľné okamihy. Ak by som mal vybrať najkrajšie z tých zážitkov pri fotení krajiny, tak to môže byť sledovanie najjasnejšej nočnej oblohy na samotnom okraji Slovenska v Poloninách, fotenie západu slnka na vrchole Borišova vo Veľkej Fatre, kde mi spoločnosť robilo asi 10 pasúciach sa jeleníc, veľký zážitok bol výstup na Vápeč, kde dole bolo slnečných 20°C a vrchol bol v bielom opare s teplotou približne –1°C a krásnou hrubou námrazou.

Veľký zážitok bol aj návšteva v Zádielskej doline o ktorej som nevedel, že tak nádhernú dolinu máme. Veľmi intenzívny zážitok je aj fotografovanie bleskov, napríklad na Šianci, kde okolo vás to blízka a hrmí a vy pod dáždnikom čakáte na najkrajší moment… A mnoho ďalších nezabudnuteľných situácií. Verím že ma ešte kopec zážitkov čaká

Foto: matuslosonsky.sk