Fotky Hlohovčana Mareka vám vyčaria úsmev na tvári: Roztomilé zábery maznáčikov

Zdroj: Efraphoto

Ako ste sa dostali ku foteniu?

Prvý taký maličký digitál mi daroval strýko, a tak som chodil po svete, kúpil som si brašňu a statív a ťahal to so sebou na pleci. Fotil som všetko zo všetkých uhlov. Neskôr sa mi pokazil a keď prešiel nejaký čas, podarilo sa mi dať dokopy pár peňazí a kúpil som si prvú zrkadlovku. Chodil som po miestnych pohostinstvách a fotil napríklad koncerty, aj keď vtedy som venoval hlavne iným veciam. Časom ma to bavilo stále viac a tak som do toho investoval a učil sa. A to robím stále, keďže som samouk. Každé fotenie ma učí niečo nové

Čo vás na fotení baví?

Toho je veľa. Hlavne viem, že ho mám vnútorne rád i keď ma často potrápi a sem tam sa mi nechce. Baví ma, že sa môžem stretávať s ľuďmi, byť nápomocný a predstava, že moja fotka skončí u niekoho na stene. V tej fotke bude spomienka na ich nejaké životné obdobie a tak trochu snáď aj na mňa. Na nejaký čas, ktorý sme spolu prežili, miesta na ktorých sme fotili.

Ako myslíte nápomocný?

Vďaka foteniu som sa zúčastnil na viacerých akciách na Hlohoveckom zámku, a keďže som sa nemohol zúčastniť brigád bol som veľmi rád, že aspoň takto som mohol svojou troškou priložiť ruku k dielu. No a často, najmä vďaka priateľke, fotíme psíkov ktorí hľadajú domov. Je to skvelé, že môžem byť užitočný. Sami máme doma viac útulkáčov ako izieb.

Fotenie zvierat je vaša priorita?

Priorita nie. S priateľkou sa občas dostanem do útulkov alebo pomáham na akciách, ktoré organizuje. A tak to nejak ide ruka v ruke. Mnoho našich známych má doma tiež nejakého x-nohého maznáčika a radi si s ním urobia fotku.

Určite ste zažili aj veselé situácie pri takomto fotení…

Ale hej. (smiech) Tak zvieratká majú svoju dušu aj myseľ a nie vždy robia to čo by človek chcel. Napríklad naposledy, keď sme si vzali zatiaľ nášho posledného, tretieho psíka. Chcel som urobiť takú spoločnú fotku celej svorky pod stromčekom. Tak som si asi pol hodinu všetko chystal, foťák, stromček, vankúše, deky… No on na to ešte nebol pripravený. Asi mal trochu strach a tak namiesto fotky vznikla iba kopa žltých mláčok čo som musel čistiť..

Čo okrem zvierat fotíte najradšej?

Snažím sa fotiť portréty, tým že veľa cestujeme po rôznych pekných miestach tak aj nejaká krajina. Ale vlastne všetko čo sa mi páči. Či už je to auto alebo niečo iné. Mám rád najmä také spontánne fotky, ako keď sme v strašnej búrke vybehli asi o pol druhej na Urbánok, aby sme si odfotili blesky nad mestom. Tak podobne sme objavili aj nádhernú dúhu za mestom.

Máte nejaký sen, čo sa fotenia týka?

Zdokonalovať sa, keďže som samouk. Chcel by som navštíviť nejaké exotické krajiny, aj keď myslím že Slovensko je jedinečné a nádherné. A chcem robiť fotky trochu s environmentálnou myšlienkou.

Vaše fotky podpisujete efraphoto, čo to vlastne znamená?

Dlho som premýšľal ako to pomenovať, chcel som aby to vyjadrovalo akúsi moju filozofiu. A tak vzniklo slovo „efr“, čo by malo byť „e“ ako ekológia, keďže to študujem, „f“ ako fotenie, „r“ ako radosť, ktorá by mala byť veľkou súčasťou života a to posledné „a“ ma trochu potrápilo, tak som to vymyslel tak, že a všetko ostatné čo mám rád a nedokážem vymenovať.

Je niečo, čo by ste odporučili naším čitateľom, ktorí by tiež chceli fotiť?

Neviem či som ten pravý. No myslím (a nieje to z mojej hlavy), že je dôležité snažiť sa urobiť fotku trochu zaujímavou, svojskou. Mnoho ľudí má fotku Vltavy v pozadí s Prahou… prečo tam nepridať čajky? A možno snažiť sa šetriť je zbytočné. Mať milión fotiek z dovolenky, ktoré sa vám aj tak nebude chcieť pozerať, ale spraviť možno pár ktoré budú pre vás niečo znamenať. A pred odfotením sa pozrieť okolo seba, možno nájdete miesto s krajším pozadím.

Fotky Mareka Lackoviča zo zvieracej ríše, ako aj iné zábery z jeho dielne si môžete pozrieť v priloženej galérii.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Hlohovca a okolia.

Foto: ilustračné