Zaspomínajte si s nami: Amfiteáter v Hlohovci bol vychýrený široko-ďaleko, napokon čelil smutnému osudu

Filmy pod holým nebom. Desaťročia sa Hlohovec mohol pýšiť amfiteátrom, ktorý sa tešil veľkej obľube. V dnešných dňoch však Hlohovčanom zostali na tieto časy len spomienky. Čo sa vlastne stalo nášmu „amfíku“ osudným?

Podľa údajov z mestskej kroniky sa nad výstavbou amfiteátra v Zámockej záhrade začalo uvažovať na jeseň v roku 1955. Netrvalo ani dva roky a stavba začínala vítať prvých návštevníkov. V roku 1957 kronikár napísal: „V minulom roku začatá stavba amfiteátra bola dokončená v tomto roku. Už od jari tu pracovali brigády z miestnych úradov, podnikov, závodov a škôl. Bolo potrebné previesť úpravu v hornej časti hľadiska, kde bola postavená oporná stienka s kabínou pre premietací prístroj a pre operátora.“

Lákal tisíce a prežil besnenie živlu

Počas horúčav v kine Úsmev, ako uvádza mestská kronika, návštevnosť značne poklesla, občania poukazovali na nepríjemnú horúčavu, potenie sa v dusnom prostredí kina. „V dôsledku zriadenia letného kina sa umožnilo občanom príjemné, prírodné priestranstvo v Zámockej záhrade, kde možno sledovať filmy i cez horúčavy za lepších podmienok, ba aj lacnejšie,“ uvádza sa v dobovom zápise.

„Skoro každú nedeľu odpoludnia tisíce občanov videlo v amfiteátri rôzne podujatia, na ktorých sa zúčastnili významní činitelia – herci, umelci,“ poznamenal kronikár.

Pri ničivej povodni, ktorá naše mesto zasiahla v roku 1960 sa katastrofa nevyhla ani amfiteátru ***„Spodná časť amfiteátru bola zaliata vodou tak, že budova obliekarne sa nachádzala vo vode, hoci bola vyvýšená,“** spomína kronikár, podľa ktorého v hľadisku voda vystúpila až pod druhú radu lavíc. Hlohovčania ho však opravili a ďalšie desaťročia sa tešil veľkej obľube.

Smutný osud

Ako vysvetlila vedúca kina Úsmev v Hlohovci Janka Struháriková, v roku 1994 sa dostal amfiteáter, ktorý potreboval viaceré úpravy z mestskej správy do rúk súkromnej spoločnosti.

Tá vykonala opravy, akými boli napríklad nové oplotenie, osvetlenie či premietacie plátno. Vandalizmus však podľa Struhárikovej pokračoval aj v ďalších rokoch a do opráv bolo neustále treba investovať. Ako vedúca kina prezradila, poslednou kvapkou bola krádež premietacích strojov, ktoré boli umiestnené v objekte nad hľadiskom. Na prelome tisícročí prišlo v našom meste k zániku premietania filmov pod holým nebom.

Môže vás zaujímať:

História kina v našom meste: Viete, na čo chodili Hlohovčania pred viac ako 100 rokmi?

Foto: ilustračné