Môžeme byť na ne právom hrdí: Hlohovec má aj nehmotné pamätihodnosti a stoja za to
Mnohí o nich možno ani netušili, no môžeme na ne byť právom hrdí. Aké sú nehmotné pamätihodnosti Hlohovca? Teraz sa bližšie môžete zoznámiť s dvomi z nich.
Keď sa povie názov mesta Hlohovec, mnohým hneď skrsne v hlave naše typické nárečie, zámok týčiaci sa nad mestom, Kostol svätého Michala na námestí alebo niečo podobné. Hlohovčania však určite môžu byť pyšní aj na veci, ktoré sa nedajú chytiť či obzrieť. Medzi také patria aj nehmotné pamätihodnosti nášho mesta. Aké to napríklad sú?
Michalský jarmok
Ako prezradil riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urmisnký, prvé právne ustanovenie jarmoku, resp. trhu v Hlohovci sa viaže k udeleniu trhových privilégií pre Nový Hlohovec dňa 1. januára v roku 1362, kedy kráľ Ľudovít I. pre osadu hostí Nový Hlohovec udelil právo konať slobodné výročné trhy podľa zvyklostí mesta Budína. Jarmok už vtedy podľa riaditeľa múzea začínal vždy na sviatok sv. Michala.
Prečítajte si: Trhy v Hlohovci, zašlý lesk a sláva: Ponorte sa do histórie spätej s naším mestom
Hlohovec podľa Urminského tiež patril k významným trhovým miestam na dobytok. „V 18. storočí to boli najväčšie trhy na dobytok v Hornom Uhorsku. Konali sa na pažiti za mestom – (v miestach okolo dnešného okresného úradu, odtiaľ pomenovanie Jarmočná ulica),“ uvádza riaditeľ múzea.
Začiatkom 20. storočia ma Hlohovec viaceré jarmoky, o ktorých mestský kronikár napísal: „Hlohovec mal za rok až 11 vykladných a 11 lichvacích jarmokov, kedy sa u nás schádzali predavači a najmä kupci až južného a iných častí Slovenska. Okrem ťažných zvierat, kráv sa tam predávali aj ošípané všetkých veľkostí.“ Lichvacie jarmoky podľa Spála bývali vo štvrtok a výkladné v utorok, pričom prvé bývali na jarmočisti na Pažiti a výkladné na Námestí a priľahlých uliciach.
Prečítajte si: Čo sa skrýva za názvami Frašták či Galgócz? Hlohovčania, možno to ani netušíte
Od roku 1993, ako uvádza mesto Hlohovec, sa tradícia jarmoku rozšírila vznikom „staronového“ Michalského jarmoku, ktorý sa pravidelne koná každý rok na sviatok sv. Michala a ktorý sa stal obľúbeným a navštevovaným podujatím v meste Hlohovec.
Púť k svätému Urbanovi
Tradícia pestovania vína a vinohradníctva je v Hlohovci, ako aj v celej Malokarpatskej oblasti, hlboko zakorenená. Práva a povinnosti vinohradníkov v Hlohovci upravila listina Mikuláša Konta z roku 1365, ktorou sa vyrovnával so svojimi poddanými zo Starého Hlohovca.
Svätý Urban je patrónom všetkých vinohradníkov, ktorí si ho aj vždy patrične uctievali. Inak tomu nebolo ani v Hlohovci. Najznámejšia socha sv. Urbana stála na vršku nazývanom Urbánok.
Prečítajte si: Významná pamiatka v Hlohovci je väčšinu času pod vodou: Uhádnete o ktorej je reč?
Samotná socha, ako uvádza mesto Hlohovec, stála na podstavci, nad ktorým bol postavený altánok a k tomuto svätcovi sa každoročne v máji konali púte, procesie a deti prinášali „májovky“ – cerešnové halúzky, vinohradníci sochu ozdobili najkrajšími strapcami hrozna a k nohám mu kládli nádoby s vlaňajším vínom.
Súčasťou púte bola podľa mesta aj vysviacka vín a bohoslužby pri „Urbánku“, po ktorých sa konala veselica pre dospievajúcu mládež, na druhej strane, ak boli vinári nahnevaní a v máji prišli napr. mrazy, zhodili sochu z podstavca. Tradičná púť k sv. Urbanovi sa podobne ako Michalský jarmok koná každý rok do dnešných dní.
Prečítajte si: Akcia v našom okrese pre tých čo sa neboja tmy: Svätojánsky nočný pochod už čoskoro!
Foto: ilustračné