Mestký strašiak: Stále čaká na odkliatie
Mal by byť pýchou nášho mesta, no nieje tomu tak.
Mal výrazné postavenie v histórii Hlohovca. Týči sa nám nad hlavami a hľadí na svoje mesto dlhé stáročia. Mesto chce oživiť cestovný ruch pomocou DVD a tisíckami brožúr, no núka sa tu otázka: Čo chceme ponúknuť potencionálnym turistom, keď to, čo by malo byť lákadlom, ľudí skôr odstrašuje?
Prestavba a rôznorodé využitie: Prvá zmienka o pôvodnom stredovekom hrade je z 11.storočia, kedy sa prvýkrát spomína v Zoborskej listine. Koncom 13. storočia hrad obdržal prvý vlastník z rodu Abdovcov z rúk kráľa Ladislava IV. Od tohto momentu sa v hrade vystriedalo niekoľko feudálnych rodov. Ujlakiovci, Turzovci, Forgáčovci a Erdődyovci, obývali priestory hradu až do roku 1945. Posledne menovanému rodu, vďačí niekdajší hrad za prestavbu do podoby panského sídla. V roku 1945 prišli do Hlohovca sovietske vojská, sídlo muselo byť opustené a bola tu zriadená vojenská nemocnica. Po odchode sovietskych vojsk, tu krátku chvíľu sídlila posádka česko-slovenskej armády. Poslednú obývanú éru začal Hlohovský zámok písať v roku 1951, kedy tu bol zriadený výchovný ústav pre mládež.
V posledných rokoch zámok zíva prázdnotou. Opadaná omietka, rozbité prístupové cesty, hrdzavé mreže na oknách. To všetko dáva tušiť, že zámer Aristokratického Združenia Slovenska, odkúpiť a zreštaurovať zámok, nevyšiel. Mesto už niekoľko krát schválilo svoju finančnú účasť (zámok je vo vlastníctve mesta Hlohovec), no doteraz stavba chátra. Pôvodný plán počítal s rekonštrukciou strechy s komínmi, či zriadením múzea stredovekej justície. Do priestorov historickej budovy sa mali navrátiť vzácne predmety z hradu Červený Kameň a depozitárov Vlastivedného múzea v Hlohovci.
Neistá budúcnosť: Hlohovský zámok tak stále čaká na svoje odkliatie. Nájde sa dakto, kto by sa podujal na investíciu s nejasnou finančnou návratnosťou, ale o to väčšou historickou hodnotou? Veď na čo iné chceme prilákať turistov do nášho mesta, keď po návšteve panských záhrad uvidia to, čo ostalo z našej pýchy? Snáď Hlohovský zámok nečaká podobná budúcnosť ako množstvo podobných stavieb po celom Slovensku a jedného dňa nám nespadne ako domček z karát.
