Keď si kedysi chceli Hlohovčania pochutnať na chlebe... Ako to u nás prebiehalo!
Dnes berieme čerstvý chlieb ako samozrejmosť. Nie vždy tomu tak však v našom meste bolo. Starí Hlohovčania sa preň museli riadne zapotiť.
Mnohí z nás si bez nich nevedia predstaviť ani jeden deň, no našťastie je ich zaobstaranie veľmi jednoduché. Reč je o pekárenských výrobkoch. Tie sa dajú čerstvé zohnať každý deň a dá sa povedať, že aj v ktorúkoľvek dennú či večernú hodinu. Poľahky stačí vyjsť von do najbližšej pekárne alebo obchodu. Ak si však na čerstvom chlebíku chceli pochutnať starí Hlohovčania, nebola to ľahká úloha. Ako to v našom meste bolo v minulosti?
Z kuchyne k pekárom
V Hlohovci a na okolí, ako sa spomína v mestskej kronike, sa od dávnych časov piekol chlieb zväčša v domácnostiach. Za týmto účelom museli byť v domoch, najmä gazdovských, postavené pece a to až do trojmetrovej dĺžky. Vystavané pece značne obmedzovali bytové priestory.
Prečítajte si: Hlohovčanov zasiahla nostalgická vlna, takto si pamätáme na socíkovské obchody: V spomienkach nechýba ani knedľa z Kriváňu!
„Zámožnejšie rodiny si nechávali piecť chlieb u pekárov, ktorí sa mohli uplatniť v mestách, kde už boli nie len roľníci, ale aj remeselníci, obchodníci a úradníci ako verejní, tak aj súkromní,“ zaspomínal si kronikár, podľa ktorého však domáce pečenie chleba začalo po prvej svetovej vojne zanikať. „Aj miestni roľníci a vinohradníci uznávali, že je výhodnejšie si nechať upiecť chlieb u pekára ako ho piecť doma, kde tým spálili mnoho dreva, museli odstraňovať uhlie a nemohli sa venovať iným prácam,“ vysvetľuje.
Neľahká úloha
Ženy, ako sa píše v kronike, už deň pred tým museli urobiť kvas, ktorý bolo treba držať v teple, a aby sa pečenie oplatilo, napieklo sa vždy viac pecňov chleba, ten však po niekoľkých dňoch stvrdol. Ako zlepšovák proti stvrdnutiu podľa kronikára, sa dávali do kvasu zemiaky, ktoré mäkkosť predlžovali.
V Hlohovci bola pre občanov v tom čase pekármi určená hodina denného pečenia. „Obyčajne to bolo o 9. a 12. hodine mimo nedele a sviatkov. Do pekárne prinášali občianky v košoch jeden, dva a niekedy aj viac vykvasených chlebných cestovín. V určenú hodinu pekár vyhrabal z pece žeravé uhlie a do vymetenej pece na drevených lopatách sádzal prinesené chlebové cestá,“ spomína kronikár.
Prečítajte si: Hlohovecké mlyny na Váhu: Príbeh jednej éry v našom meste zachytený perom kronikára
V Hlohovci v roku 1930, podľa zápisu v dokumente, bolo už asi 10 pekárov, ktorí po živnostensky prevádzali pečenie chleba nimi vyrobeného ale aj z kvasov prinesených občanmi, pričoma jeden 5 kilový peceň sa platilo priemerne 1,50 Kčs. Za menšie bochníky, osúchy sa platilo menej podľa veľkosti a váhy.
Koniec domáceho pečenia
„Tento spôsob pečenia chleba bol u nás tak rozšírený, že v roku 1930 už nebolo domu, kde by Hlohovčan bol vo svojej peci piekol chleba, lebo sa to nikomu nevyplácalo,“ vysvetľuje kronikár, podľa ktorého v dôsledku toho začali občania domáce pece rušiť, vyhadzovali ich, čím si obývací priestor rozširovali.
Súčasne zanikali aj otvorené kuchyne, ktoré od nepamäti bolo vídať v našich domoch. „Domáce pece mali iba jednu výhodu, a to v chladnejších mesiacoch, kedy sa vraj na nich príjemne spalo,“ spomína kronikár. Pekári podľa neho v tých časoch vedeli vždy poskytnúť dobrý, čerstvý chlieb a pečivo z bielej (žitnej) múky.
Prečítajte si: Zábavy, živá hudba a dobré jedlo: Slávne podniky, v ktorých sa Hlohovčania za socíku vedeli baviť
Začalo vystavovanie chlebovín vo výkladoch pekárov, ktorí začali zriaďovať v prednej časti domov predajne chleba a pečiva. „Tieto okolnosti priamo revolučne zasiahli do stáročných zvyklostí a každým rokom stovky rodín prestávali s domácim vyrábaním kvasov na chlieb a jeho pečenie doma. Tak v roku 1943 bolo už pomerne málo vidieť ženy nosiť svoje cestoviny pekárom,“ uvádza sa v dobovom zápise.
Po zmene režimu
Zmena podľa kronikára prišla po prechode fronty a najmä od roku 1950, kedy začalo pozvoľné likvidovanie súkromných živností. Veľké pekárne mali za úlohu viac používať strojovú výrobu kvasov a v pekárňach sa vyrábali chlieb aj pečivo.
Prečítajte si: Mliečny bar a ďalšie… 3 legendárne obchody zo socíku, ktoré sme navštevovali v Hlohovci
Ako kronikár napísal v roku 1963, v dvoch pekárňach, ktoré vtedy boli v meste, pracovalo na tri smeny 15 zamestnancov, čo však v tom čase prestávalo stačiť a chlieb sa do Hlohovca vozil aj z okolitých miest a obcí.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Hlohovca a okolia.
Foto: ilustračné