Bezpečnostný expert o masakre dozorcov v Leopoldove: Rozpovedal silnú spomienku!

Vražda 5-tich dozorcov vo väzení v Leopoldove bol jeden z najbrutálnejších a najkrvavejších činov v 90. rokoch. Uviedol bezpečnostný analytik M. Žitný.

Marcel Mojžiš
Ilustračný obrázok k článku Bezpečnostný expert o masakre dozorcov v Leopoldove: Rozpovedal silnú spomienku!
Zdroj: TASR

Od masakry dozorcov uplynie v stredu 23. novembra už 25 rokov. „Moja spomienka na prípad zavraždenia piatich dozorcov v leopoldovskej väznici sa spája s emotívnou reakciou jedného môjho priateľa – príslušníka polície, ktorý povedal: ‚Z toho senníka (kde ozbrojených väzňov chytili príslušníci polície – pozn. red.) nemal vyjsť ani jeden živý. A všetci ľudia by tomu v duchu zatlieskali‘. Bola to bezprostredná prudká reakcia, azda aj preto, že jedného zo zavraždených dozorcov onen príslušník osobne poznal. S takou brutalitou sa vo svojej praxi nestretol,“ povedal Milan Žitný.

S odstupom času

„S odstupom času vnímam tento hrozný čin ako dôsledok uvoľnenia represívneho politického režimu v kombinácii s extrémnou nespokojnosťou tých väzňov, ktorí po rozsiahlej amnestii prezidenta Václava Havla neboli prepustení na slobodu. Páchatelia však zle odhadli svoje možnosti, keď plánovali utiecť do cudziny,“ vyslovil svoj názor analytik Žitný.

Masakra v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohrala 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Tibor Polgári (30) za vydieranie a lúpežné prepadnutie, odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.

Prvá obeť

Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel.

Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka.

Rozsiahla policajná akcia

Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.

Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko a potom loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii chytili. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou pomocou ukradnutého samopalu.

Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v minulom roku. Polgári môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018. Uriga môže o podmienečné prepustenie požiadať v roku 2022. Botošovi končí výkon trestu odňatia slobody v novembri 2017.

Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Táto vzbura v najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.

Foto: ilustračné

Odporúčame