Ako to kedysi bolo v Hlohovci? Návrat do čias, keď televízor vlastnil len málokto

V dnešnej dobe berieme rádio či televíziu ako bežnú súčasť života a nájdeme ich takmer v každej domácnosti. Kedysi tomu tak ale nebolo. Za tieto technické vymoženosti museli Hlohovčania v minulosti vysoliť poriadne peniaze a ich vlastníctvom sa nemohol pochváliť každý.

Ako uvádza kronika mesta Hlohovec, prvý rádiový prijímač bol v Hlohovci v roku 1924. „V roku 1927 sa podľa antén, ktoré sa objavovali na strechách domov, dalo napočítať asi 90 prijímačov. Od roku 1945 boli už vyrábané prístroje, ktorým stačila malá vnútorná anténa v dôsledku čoho z našich striech zmizli antény. Boli to tyčové drôtové objekty nad domami, ktoré víchre často poškodzovali,“ napísal kronikár s tým, že najväčší počet rádioprijímačov evidoval Poštový úrad k 31. decembru 1963, kedy bolo prihlásených spolu 1935 aparátov.

Mesačný poplatok od prijímača činil v roku 1963 podľa mestskej kroniky 5 korún, ktorý poštoví zriadenci vyberali u koncesionárov priamo, alebo ich mohli osobne platiť sami na poštovom úrade.

„Veľmi sa u nás rozšírilo vysielanie prostredníctvom rozhlasu po drôte, a to od roku 1958. Rozdiel od rádia je iba v tom, že rozhlas umožňuje počúvanie iba z jednej stanice. Jeho výhodou je, že je lacný, pre jednoduchosť pozostáva zo skrinky, v ktorej je reproduktor,“ uviedol kronikár, podľa ktorého slov bol rozhlas po drôte pridelený do úradovní, pracovní miestnych závodov a organizácií.

Počiatkom 60. rokov minulého storočia sa podľa zápisu v kronike začali u Hlohovčanov objavovať, najmä v rukách mladých ľudí, tranzistorové rádioprijímače. „Sú to malé prístroje, v ktorých sú namiesto elektrického prúdu malé baterky. Od rádioaparátov sa líšia tiež tým, že nemusia mať anténu a uzemnenie, inak nie sú tak hlasité ako rádiá normálne. Tranzistorové prijímače umožňujú našim občanom i mimo bydliska sledovať vysielanie rádiostaníc. Je to technická vymoženosť, ktorá udivuje svojou minimálnou veľkosťou, takže sa dá uschovať i do vrecka kabátu,“ chválil novinku vtedajšej doby kronikár.

Veľká vec v Hlohovci bola aj možnosť sledovať televíziu. Dôkazom toho je, že kronikár v roku 1956 menovite uvádza prvých majiteľov televízorov. Postavenie televízneho vysielača v Bratislave v tomto roku podľa dobového zápisu umožnilo prijímanie televízneho signálu aj v našom meste.

„Hoci televízne prijímače boli spočiatku až osemkrát drahšie ako rádiá, stala sa televízia veľmi obľúbená, lebo umožnila ľuďom sledovať rôzne hudobné, športové, kultúrne a informačné prenosy a to nielen z tuzemských, ale aj zahraničných staníc,“ uvádza sa ďalej v kronike. Najmenší aparát s anténou vtedy stál do 3 000 korún, najväčší do 5 000 korún. Kvôli rozšíreniu okruhu vysielania bola v roku 1958 zriadená v Hlohovci na Zámku retranslačná stanica.

Televízory sa v Hlohovci ujali. V roku 1961 ich podľa kroniky malo 715 bytov a o necelé dve desaťročia, v roku 1980 ich už v našom meste malo viac ako 5 000 domácností.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Hlohovca a okolia.

Foto: ilustračné